Keby si bola pracovitá, mohli ste byť ešte bohatší ! Mohli ste zvoniť každú štvrťhodinu ...ako zvonkohra na našej radnici ...:-) Možno by boli dali viac, za častejšie zvonenie. Mne teraz občas zvoní v ušiach ... a nikomu neplatím, ale asi by som mala lekárovi , nech to prestane .
vidím že tentoraz "nebagruješ" niekoho, ale nádherne spomínaš na šibalskú, pôvabnú mladosť... Pekné spomienky. Dobre sa vyberajú zo šuplíkov pamäte. Veď mi starší /aspoň ja/ už iné vari ani nemáme... Dá sa pri nich zabudnúť na všetko zlé terajšie i budúce...
Čo je to? Povedať svoju mienku, ktorá nemusí byť zhodná s mienkou iného? A spomienky? Na detstvo sú krásne. Vidíš, aj do kostola sme chodili, ale neviem, kto z nás sa vedel modliť a kto nie. O to sme sa nezaujímali. Bolo nám jedno, akého vierovyznania sú kamaráti a či sú vôbec nejakého. A to ma sprevádza celý život.
mužovi, že" bágruje" alebo že je" báger", keď vystrkuje príliš rožky, keď to najmenej čakám... Nič v zlom... Jasné, že má každý nárok na svoj názor- aj nezhodný s tým mojím... Veď vtedy je aj fajn diskusia... To je fakt, že sme sa v detstve priatelili a vytvárali kámošstvá, bez ohľadu na vierovyznenie...rasu... národnosť... "stranníckosť rodičov"... Ja tak robím dodnes... Moja najlepšia priateľka je maďarka, evanjelička a židovka... v zamestnaní bola Rómka... na štúdiu straníčka...
mne pripada moje detstvo tiez krasne, aj ked sme nemali tolko veci a sladkosti, ako dnesne deti...nemali sme ani televizor, do skoly sme chodili pozerat v nedelu, hravali sme sa na ulici alebo v parku, nikoho sme nerusili, nezavadzali, hravali sme sa na vojny, v krickoch sme mali dom, proste parada. Dnesne deti sa tak nevedia hrat.Vela sme citali, a vazili sme si vsetko, co sme mali a dostali...
vtedy ešte televízia u nás ani nebola. Ale zas sme mali omnoho viac voľného času, viac pohybu, menej školských povinností. A vedeli sme sa úprimne tešiť z maličkostí. Niečo z toho som už opísal aj v niektorých mojich predchádzajúcich článkoch z detstva. Ale zas my sme možno ani nevystrájali menej ako dnešná mládež:-)
Tiež si myslím, že kedysi boli pre deti iné pomienky.Také výdobytky techniky vtedy neboli a nemôžeme porovnávať ani dnešnú mládež s vtedajšou. Sú ľudia, čo radi kritizujú, a vlastne je to tak, že zabúdame, že aj my sme boli mladí a možno sme ešte viac vystrájali. Veľmi pekný článok, ktorý aj mňa inšpiroval k spomínaniu. Prajem všetko dobré.:-))
zisťujem, že ten Nemec ma predsa len navštevuje. Včera som Ti napísal reakciu a zabudol som stlačiť "odošli príspevok" tak sa stratil. Tak už len tak v krátkosti: Pekne si zaspomínaj vo zvyšok soboty a v nedeľu!
sa čítajú Tvoje spomienky, aj keď som na kostolnej veži nikdy nebola, viem si to živo predstaviť. Tie super cigary (suché lístie v novinovom papieri) som skúšala aj ja, a tiež nefajčím. V jednom evergreene sa spieva ...tie časy úsmevné, ...spomienky zostávajú...
teraz za ten pekný článok, pochválim Teba ... iba ten názov sa mi nezdá ... nič s ním neurobíš ? :-((( ... lepší by bol ... " Keď som bol trochu mladší ..." :-))) Pekný večer si mi urobil, pekný ho želám Tebe !
...