Ale chlapci, prečo tá irónia? Aby vá nechodil strašiť pán Tesla! Myslíte si, že to nie je možné? Ja verím, že je. Už to dlho nebude trvať. Kabalisti sa stávajú slabší a slabší rovno pred našimi očami.
po takýchto príspevkoch. Keby som predpokladal, že to napísal niekto pri plnom vedomí, aj by som prípadne celkom vecne oponoval. Ale takto, keďže nechcem ublížiť ešte viac, len si poviem, že nás má Pánbožko všelijakých a všetci sme jeho dietky...
Guličky lietali, päť sekún pán vedec aj (ne)hovoril k tej samotnej animácii a zvyšok času demonštroval, kde všade by bolo lepšie, mať tak lecnú a čistú energiu poruke.
uz len to dokazat. A to je to, co sa akosi uz dvadsat rokov nedari, napriek jednemu blogu na tuto temu tyzdenne a siahodlhym clankom o "naznakoch" reality :)))
Zjavne si mimo reality, pretoze fakty hovoria nieco ine. Existuju stovky uspesne replikovanych pokusov, v ktorych sa preukazala niektora z nasledujucich veci (alebo ich kombinacia, co je vsak zriedkavejsie): - produkcia anomalneho tepla v mnozstve, ktore sa neda vysvetlit ziadnou znamou chemickou reakciou. Viacere z tychto pokusov produkovali teplo cele tyzdne po vypnuti napajania tzv. heat-after-death. Velmi zaujimave vysledky v tomto smere ziskal profesor Hokkaidskej univerzity v Japonsku Tadahiko Mizuno, ktory o tom dokonca napisal knihu. Jeden z jeho najuspesnejsich pokusov vyzeral asi takto. Elektrolyticka bunka s paladiovou elektrodou pocas doby jedneho mesiaca produkovala anomalne teplo s vykonom niekolko wattov. Celkove mnozstvo anomalnej energie pocas tejto doby narastlo na 12 MJ. Mozno si niekto povie (napr. pan Kladiva), ze niekolko wattov nie je az tak vela. Treba si to ale dat do suvislosti s hmotnostou zariadenia a dobou produkcie tepla. Potom sa cela situacia zacne javit z uplne ineho uhla. Dolezita je totiz celkova vyprodukovana energia, nie okamzity vykon. Dostanem sa k tomu neskor. Asi po jednom mesiaci sa zariadenie zacalo necakane prehrievat a kontrola preukazala, ze vystupny tepelny vykon vzrastol asi na 100 W (pri nezmenenom elektrickom prikone)! Profesor Mizuno sa prirodzene prelakol. Bunka bola na dotyk horuca a nepomohlo ani odpojenie od zdroja elektrickej energie. Co spravil teda nas pan profesor? Umiestnil elektrolyticku bunku do vedierka s vodou, aby sa ochladila. Ake bolo vsak jeho prekvapenie na druhy den rano, ked nasiel vedierko suche. Vsetka voda sa cez noc vyparila. Elektrolyticka bunka nejavila znamky ochoty zacat sa ochladzovat. Profesor Mizuno teda dolial do vedierka dalsiu vodu. Tento ukon musel zopakovat este mnohokrat. Produkcia tepla sa zastavila az po 11 dnoch a celkovo sa pocas tejto periody vyparilo 37.5 litra vody. Jednoduchy prepocet ukaze, ze na vyparenie takehoto mnozstva vody potrebujeme 85 MJ energie a to sme vobec nezaratali energiu potrebnu na zohriatie na bod varu, tepelne straty do okolia a produkciu tepla v casoch, ked bola elektrolyticka bunka chladena len vzduchom. Ked spocitame 85 MJ + 12 MJ dostaneme konzervativny odhad celkovej anomalnej energie 97 MJ. Na uvolnenie takehoto mnozstva energie by sme potrebovali spalit 2.8 litra benzinu. Hmotnost celeho zariadenia bolo mnohonasobne nizsia. Hlavnu zlozku hmotnosti tvorila tazka voda a 100 gramova paladiova elektroda. A nikde ani stopy po popole. - produkcia Helia 4. Mnozstvo unikajuceho He4 pritom velmi dobre koreluje s anomalnou energiou. - transmutacia tazkych elementov - produkcia neutronov - produkcia tricia
ale existuje blablabla. Uz tridsat rokov, odkedy grek prehjlasil, ze je to vsetko OK. Len to este dokazat a nepisat o tom trapne infantilne sonaty. A to akosi stale nie a nie.
Povedal som vam meno seriozneho vyskumnika, ktory sa tym zaobera. Ak vas to zaujima, mozete najst o nom viac informacii na internete alebo si kupit od neho knihu. Moja uloha tymto konci.
Neexistuje ni jeden seriózne zdokumentovaný a transparený pokus. A už vôbec nie repliovateľný. Iste nebude pre teba nič jednoduchšie, než mi to vyvrátiť linkom na seiózny zroj. Predsa také niečo musí aj google vyhodiť ako prvé, to by predsa otriaslo svetom vedy. Len prosím ťa to nezahraj na konšpiráciu a neprajníctvo ropných gigantov a podobne. Link stačí, my, doteraz neznalí sa budeme snažiť urobiť si názor o dôveryhodnosti. Neverím napr. že by sa to z vedierka pána Mizuna nedostalo do Science. A ak si o mne myslíš, že som hlúpu ignorant, nemusíš odpobvedať, lebo na to som sa nepýtal.
Seriozne zdokumentovanych pokusov existuju stovky, mimo internetu tisice (su veci, ktore na internete nenajdete). Vyber z nich najdete na stranke http://lenr-canr.org/LibFrame1... O studenej fuzii sa pisu knihy. Uz viac ako 20 rokov sa o tejto teme usporaduvaju medzinarodne konferencie. Niektore pokusy boli uspesne zreplikovane amatermi, napr. tymito kockami: http://jlnlabs.online.fr/cfr/h... Velmi zaujimave vysledky ziskal francuzsky vyskumnik Jean Louis Naudin: http://jlnlabs.online.fr/mahg/... Jean Louis Naudin robil pokusy so studenou fuziou aj v inych konfiguraciach. Vsetky vysledky ma uverejnene na svojich webovych strankach. Urcite pre vas nebude problem to najst, pretoze ste sikovny. Ak som niekoho nazval hlupym ignorantom, tak sa ospravedlnujem. Snazim sa o kultivovanu diskusiu.
pozrel som si druhý. Ak som pochopil správne, meria sa energetická bilancie celej sústavy a porovnáva sa s elektrickým príkonom nameraným na vstupe. Lenže, podľa celkovej konštrukcie, meraných veličín a použitých meracích prístojov jednoducho merania takejto sústavy sú podľa mňa zaťažené chybou niekoľko percent pri každej veličine. Pokojne môže tým pádom vyjsť pozitívna bilancia. Ktokoľvek, kto napr, na niektorej technickej fakulte mal jeden semester venovaný meracím postupom nájde na tomto experimente množstvo záludností, ktoré môžu výsledok hodiť do veľmi sľubných aj velmi pesimistických hodnôt. Ten link, tak ako je prezentovaný skôr uberá celej teórii na dôveryhodnosti. Pritom dnes naozaj nie je problémom podobné merania urobiť naozaj o niekoľko rádov presnejšie. Ani druhý link nie je podľa mäňa oveľa dôveryhodnejší. Pohľadám a neskôr sa ti sem vrátim s ďalším linkom, ktorý teórii robí medvediu službu. Hlúpym ignorantom si ma nenazval, ospravedlnenie ide z mojej strany, už som takú reakciu zažil viackrát, chcel som teda predbehnúť. Vidím, že som sa mýlil.
http://www.ecatenergy.sk/techn... Pekná schéma, taká presvedčivá, až na poznámku pri kľúčovom module: "Core Design is Speculative". Ale to im nebráni používať výrazivo ako: "má tak jedinečné vlastnosti, že je to až neuveriteľné" alebo " nie je pochýb"... Aj zvyšok stránky je (pre mňa) veľmi nejasný, neurčitý, viac nejasný a neurčitý, než by sa dalo ospravedlniť snahou o utajenie technologických detailov patentu. Apropos patent: Na stránke je sekcia "Patenty" ale spomenutý je len jeden. Spomenutý, nie identifikovaný. Opäť podľa mňa trhlina na dôveryhodnosti. PS v predošlom príspevku malo byť ...Ani tretí link nie je podľa mňa oveľa dôveryhodnejší.
Chcel by som ťa ubezpečiť, že nie som uzavretý novým myšlienkam a nemám tendenciu zavrhovať čokoľvek a priori. Len, valí sa na nás z médii toľko šarlatánstva, že sa snažím naozaj veci vnímať kriticky. A najviac spozorniem, ak niekto dôsledne utajuje elementárne princípy na ktorých sú jeho tvrdenia založené a poskytuje len bombastické prehlásenia, ktorým máme na základe kvetnatého jazyka uveriť. No a nakoniec, aj keď nie som študovaný jadrový fyzik, úplný laik nie som, a nechce sa mi veriť, že by v takých konfiguráciach, ako sú na dostupných obrázkoch, pri takých teplotách a tlakoch, sa vôbec čokoľvek mohlo udiať na úrovni atómových jadier.
ecatenergy.sk pre mna nie je doveryhodna, nakolko nebola autorizovana vynalezcom Andrea Rossim. A vobec nie je jasne, kto za nimi stoji. Moze to byt kludne podvodnik, ktory sa chce nabalit na momentalnej vlne zaujmu o E-Cat. Je pravda, ze princip, na ktorom funguje E-Cat je spekulativny v tom zmysle, ze zariadenie nebolo otestovane nezavislou tretou stranou. Pokial aj taketo merania existuju (co je podla mna pravdepodobne), vysledky neboli zverejnene, aby neprepukla medialna hysteria. Nie kazdy ma rad zaujem medii. Existuje ale viacero naznakov, ze Rossi natrafil na zlatu zilu. Nie je totiz prvy, koho zaujalo spravanie sa niklu vo vodikovej atmosfere. Najviac sa v oblasti studenej fuzie skumaju dva kovy - paladium a nikel. Vyznamne vysledky dosiahol v tomto smere profesor Piantelli z univerzity v Siene (Taliansko). Pri vstupnom vykone 140 W dokaze vyrabat prebytkovy vykon (cize ucinnost > 100%) 20 - 50 W. Ucinnost viac ako 100% neznamena, ze ide o perpetuum mobile, aby bolo jasne. Ide len o to, ze zdroj prebytkovej energie zatial presne nepozname, preto tuto energiu nezahrname do energetickej bilancie na vstupe. Profesor Piantelli vlastni 1 patent z roku 1994 a ma podane dalsie 3 prihlasky. Jeho najlepsie dosiahnute vysledky vyzeraju v cislach nasledovne: 1. pokus, dlzka trvania 278 dni, priemerny prebytkovy vykon 37.5 W, celkova prebytkova energia 900 MJ 2. pokus, dlzka trvania 319 dni, priemerny prebytkovy vykon 21.8 W, celkova prebytkova energia 600 MJ
V jednom pripade bola ucinnost dokonca 2100%, ale k tomu som sa nestihol este dostat. Je tam toho strasne vela. Konfiguracie, ktore mali ucinnost okolo 200% boli tak jednoduche, ze prakticky nie je co pokazit pri merani. Napatie a prud jednocestne usmernene, frekvencia 50 Hz. Dalej sa meral prietok vody, jej vstupna a vystupna teplota.
K druhemu linku: Islo v podstat o amaterske meranie. Nie je mi zname, ze by Jean Louis Naudin vyvijal vedecku cinnost. Je to vsak velmi sikovny experimentator, o com svedcia stovky experimentov, ktore ma velmi podrobne zdokumentovane na svojich webovych strankach. Ani zdaleka nejde len o studenu fuziu. Ta tvori mozno 1% jeho cinnosti. Vo vysetrovanom pripade bola dosiahnuta ucinnost viac ako 200% a to uz tazko pripisat chybe merania. Navyse cela sustava nebola tepelne izolovana, cize prietokovy kalorimeter nezaznamenal vsetko vystupne teplo co len zvysuje doveryhodnost nameranych hodnot. http://jlnlabs.online.fr/mahg/...
Generator atomickeho vodika bol pred par rokmi predstaveny byvalemu generalnemu tajomnikovi OSN Koffimu Annanovi (okrem inych zaujimavych zariadeni, ktore by podla stavajucich teorii nemali fungovat): http://gifnet.org/kofi.htm
moja skepsa a opatrnosť veľmi neklesli. Prvé ja osem rokov starý experiment na kolene, plný čísel, ktorým môžem ale nemusím veriť, pritom k niektorým kľúčovým nie je metodika. Čerešničkou je dvojlinka vychádzajúca zo 75 ohmového koaxiálneho výstupu impulzného generátora končiaca po 20cm odstrihnutá v lufte. Druhá stránka je fakt veľmi prázdna, plná vzletných deklarácii, s 2 (dokopy dvomi) staršími, skoro až historickými článkami, ktoré až sekundárne popisujú ešte staršie výskumy, teda žiaden originálny výskum. A aj obsah tých článkov je len vzdialene vztiahnutý k studenej fúzii, čo je pochopiteľné vzhľadom na čas ich publikovania. Na môj vkus teda ani nie "prázdna" stránka, ale skôr príliš veľmi naschvál zahmlená.
ýstup je 50 ohmový, čo nie je ta dôležité, ale generátor na obrázku iste nedáva 250V pulzy, ako by mal podľa schémy v inej sekcii. A to už nehovorím o dostupnom výkone tých pulzov.
Detailne mam prestudovane len pokusy Nicholasa Mollera, z ktorych vychadzal Jean Louis Naudin. Je to 6 odkazov na spodnej casti stranky pod vodorovnou ciarou: http://jlnlabs.online.fr/mahg/...
V najjednoduchsej konfiguracii sa vysokofrekvencny generator nepouzival. Budila sa len katoda jednocestne usmernenym prudom (v clankoch sa preberaju aj alternativy ako dvojcestne budenie alebo budenie striedavym prudom, ktore sa ale ukazali ako menej ucinne). Katoda aj anoda boli vyrobene z wolframu, vnutro vakuovej trabice bolo naplnene vodikom pod tlakom 0.1 atmosfery. Pripojne terminaly katody boli vyrobene z molybdenu. Aj takato jednoducha konfiguracia dokazala produkovat prebytkove teplo s ucinnostou vyssou ako 200%.
Chapem, ze vela ludom sa tento experiment zda tak jednoduchy, ze si povedia: "To jednoducho nemoze byt pravda." Nie som expertom na fyziku alebo materialove technologie, ale predpokladam, ze vodik ma svoje technicke vyuzitie (napr. ako palivo do rakiet). Kolko percent z ludi, ktori denno-denne pracuju s vodikom napadlo, aby zmeralo energeticku ucinnost svojich zariadeni? Vsetko zavisi od uhla pohladu. Sosovky boli vynajdene v 13. storoci v Taliansku. Ludstvo si vsak muselo pockat na vynalez dalekohladu dalsich 300 rokov na Galilea Galileiho. Pritom stacilo tak malo. Zobrat dve sosovky s vhodnymi dioptriami a dat ich jednu za druhu. Podobnych prikladov by sa naslo viacero. Uzasnu knihu o dejinach tvorivosti vo vede i umenii napisal slovensky sofiolog Emil Pales odkial som aj cerpal tento priklad. Okolie casto podcenuje vyznam mnohych revolucnych objavov a neraz sa stalo, ze dolezity vynalez sa oneskoril o jedno-dve storocia. To, co urobil Jean Louis Naudin a dalsi, su zatial len koncepcne experimenty, ktore ilustruju novu doposial neznamu triedu javov v prirode. Nejde o komercne zariadenie urcene pre koncoveho spotrebitela. Z toho vyplyva zjednodusena konstrukcia. Mojou snahou pritom je z viacerych moznosti, ako postavit experimentalne zariadenie, vypichnut to najjednoduchsie, aby vynikol princip, na ktorom to funguje.
vodík sa skladá len s neutrónu a elektrónu. skúsme ho vložiť do el. poľa, tak pri plazme sa elektróny a protóny roztrhnú. ak by dopadli na wolfrám (ten emituje elektróny, tak by sa mali tvoriť neutróny ktoré by mohli prechádzať cez wolfrám a dopadať na materiál ktorý by jadro atómov bolo schopné ich pohltiť. keďže neutróny sa môžu rozpadať v jadre na protóny tak unikajúce elektróny by mohli vyvolať energiu urýchlením dopadu na anódu z druhej strany gama žiarenie by sa uvoľnilo tiež ale pretože elektrónu bola dodaná energia anódou tak gama žiarenie by mohlo byť na nižšej úrovni, tak isto ako u fúzoroch. podobná reakcia prebieha na fúzoroch dokonca v prahe je tuším fúzor na deutérium a trícium. používa sa ako žiarič neutrónov, prebieha tam taká istá reakcia ako v iteri len s tým rozdielom že coulombovské sily prekonáva el. pole.
predstavoval by som si to asi vodík by sa nachádzal medzi wolfrámovou katódou a anódou. wolfrám by sme zohriali a vodík by sa zapálil a v tom by sa priložilo niekoľko tisíc voltov. protóny by išli ku katóde a elektróny so žeravenej katódy by sa miešali s protónmi a niektoré smerovali k anóde. od plazmy vodíka sa elektróny odsajú na anóde. niečo podobné sa používa aj na zdrojoch protónov v protónových urýchľovačoch, tam zapaľuje vodík el. oblúk. ak by rozžeravená wolfrámová katóda nezapálila vodík tak pri priložení niekoľko tisíc voltov určite sa tak zahreje že sa protóny roztrhnú, (atómy vodíka sa dostanu do rytbergových stavov a keď prekročia 137 stav tak sa atómy vodíka roztrhnú na elektrón a protón. protóny budú putovať okolo elektrónov a v zvbudených atómov volfrámu budú prelietavať cez valenčné sféry. pri dostatočnej energii protónu by sa s toho mal vytvoriť neutrón, ktorý by mal vyletieť cez katódu ak by mal dostatočnú energiu. toto by bol impulz na vytvorenie neutrónu. ale ako som čítal tak pri p - B fúzii sa používa protón na vyvolanie reakcie p -11B -> 8Be + 3x 4He + 8,7Mev. dosiahli ju tým že protónu udelili energiu vyše 4Mev a pracovali v impulznom režime 137khz. energiu protónu dosiahli napätím 4Mv. tak asi takú teplotu som mal namysli približne asi ako v zdroji protónov. ak sa pozerám na tú bór protónovú fúziu tiež podobne museli použiť zdroj protónov len na katóde sa musel ten bór odpariť a musela byť vytvorená virtuálna katóda. elektróny by sa tam museli vstrekovať.
http://energieupramene.blogspo...
.
Podľa toho linku je predpona "do" v tej vete navyše.
Už to dlho nebude trvať. Kabalisti sa stávajú slabší a slabší rovno pred našimi očami.
http://www.ac24.cz/zpravy-ze-s...