... ako je to so spolupracou a kooperaciou
Predstavte si, ze 10 kamaratov chodi spolu kazdy den do restauracie na
obed, a ten ich dohromady stoji presne 1000 korun. Oni sa vsak dohodli,
ze zan budu platit v takom pomere v akom platia dane, takze prvi styria,
ti najchudobnejsi, neplatili nic. Piaty zaplatil 10 korun, siesty 30
korun, siedmy 70 korun, osmy 120 korun, deviaty 180 korun a desiaty, ten
najbohatsi, az 590 korun.
Ked tam uz nejaku dobu chodili, majitel restauracie im ponukol zlavu,
pretoze su stali zakaznici, a bude za ich obedy pytat iba 800 korun.
To bolo od neho velmi mile, ale ako si maju rozdelit tych usetrenych
200 korun? Keby kazdy z nich platil o 20 korun menej, prvych pat
kamaratov by dokonca dostavalo peniaze len za to, ze chodia na obed.
Majitel im navrhol, aby sa o usporu podelili v takom pomere, v akom
platia za obed. Vzal si papier a tuzku a zacal pocitat.
Vyslo mu to takto: Rovnako ako prvi styria, piaty uz nebude platit nic
– takze 100% uspora. Siesty bude platit 20 korun (usetri 33%). Siedmy
bude platit 50 korun (usetri 28%). Ôsmy bude platit 90 korun (usetri
25%) a deviaty bude platit 140 korun (usetri 22%). Desiaty zaplati 490
korun namiesto 590, takze usetri 16%.
Kazdy zo siestich, ktori doteraz platili, bude na tom lepsie, a ostatni
styria mozu nadalej jest zadarmo. Ako sa vsak vzapati ukazalo, tento
navrh velke nadsenie nevyvolal.
“Takze ja z tych 200 korun dostanem len 10?”, krical siesty kamarat,
ukazal na desiateho, najbohatsieho, a pokracoval: “A on dostane hned
100!”
“To je pravda!”, krical piaty kamarat, “Ja usetrim len 10 korun, ale on
desatkrat tolko”.
“Veru tak!”, pridal sa siedmy, “takze jemu stovku a mne dvacinu?!”.
Rozkricali sa i prvi styria kamarati: “A my nedostaneme vobec nic? Ako
k tomu prideme? Zas su na tom najhorsie ti najchudobnejsi, ako vzdy!” A
vsetkych devat sa vrhlo na toho desiateho – a zmlatili ho.
Nasledovneho dna sa desiaty kamarat neukazal, no ostatnych to nijako
netrapilo, jednoducho sa najedli bez neho, no ked mali za svoju stravu
zaplatit, zistili zaujimavu vec – vsetci dohromady nemali ani polovicu
sumy, ktoru prave prejedli. A pokial medzitym neumreli od hladu, tak sa
tomu cuduju dodnes.
A takto vlastne funguje danovy system. Ak sa znizia dane, maju z toho
najviac ti najbohatsi, pretoze prispievaju najviac. Ak by vsak museli
platit prilis vela, moze sa stat, ze sa nasledovny den u nasho stola uz
neobjavia. V krajinach s nizkymi danami je mnoho pohostinnejsich
restauracii ... -??-
paska
paska
v danovom systéme je potrebné spraviť zmenu,zrušiť všetky dane a iba jednu zachovať DPH.
DPH napríklad vo výške 40% čím by sme podporili výrobu i nákup.....
Hovoríme o kríze.....môžeš mi presne pomenovať čo to tá kríza je?
Nemôžme vyrábať lebo nemáme suroviny alebo ľudí alebo čo nám chýba k výrobe?
Nič nám nechýba k možnosti mať plnú zamestnanosť a vyrábať....jediné čo chýba je možnosť vytvorenia zisku......chýbajúci zisk je pravé pomenovanie pre krízu....
Ty dávaš fiktívne príklady....ja ti dám skutočný....
6 mužov pracujúcich pre jednu fy. mimo svojho trvalého bydliska sa rozhodlo že nebude bývať na ubytovni ale si prenajme dom.....
Výška nájomného za dom je vyššia než za ubytovnu....títo muži sa dohodli že budú teda spolu hospodáriť.....kupujú spoločne,varia spoločne i o domáce práce sa podelia.....a aký je výsledok?
Ked bývali na ubytovni a každý sa staral len sám o seba mali aj s cenou ubytovania náklady 300€
Teraz ich náklady sú 180€ i keď platia drahšie ubytovanie.....
Keby,každý sám si našiel vlastný byt......ich náklady by presiahli 500€....takže,bola ich kooperácia prospešná každému jednému?
David.C
Niet žiadneho relevntného argumentu z histórie, ze by sa socky chceli zúčastňovať práce. Skôr naopak. Viď príklady z kibucov, kde možnosť hlasovaním prerozdeľovať zdroje spôsobila (vždy) nárast príživníkov. Ak počet príživníkov presiahne 50%, socík končí.