Presne tak, ani u mňa široké ramená nestráca, skôr naopak. Len je to naozaj ako s tými labuťami podľa mňa: Viem že sa to deje, že je to normálne a prirodzené, ale aj tak ma to prekvapí. Možno je to kvôli okoliu, predsudkom spoločnosti, alebo čo ja viem čomu, ale nemyslím to s tými slzami zle, práve naopak, má to osobitý pôvab (ženské slzy v podstate tiež)...
Tak to prirovnanie k mŕtvej bielej labuti sedí... Inak toto si mala napísať k Dňu otcov :):):) Môjmu mužovi sa "zvláštne leskli" oči, keď prvý raz držal v náručí vnučku...
Asi každý má nárok na slzy po prehratom zápase, ale po polčase, alebo 2. tretine ešte nie... Ako keď sa rodina v noci autom vracia z dovolenky, najprv odkväcne mladšie dieťa, potom staršie, manželka sa drží statočne, ale tiež zalomí, ale muž odkväcne až doma... (po tom, čo si otvorí plechovku piva)
nepamatam, kedy som tu nieco take cital. ja som znamy ironicky tvrdas, ale trochu mi okolo oci zostalo vlhko a okolo srdca mierne mdlo. esteze zena spi, aspon sa nemusim pretvarovat.
Ja asi poznám iných mužov ako autorka. A aj ja sám som na svoje rozvinuté citové prežívanie hrdý, ukazuje sa však samozrejme len najbližším. Nerobí to zo mňa slabocha. Búrkou bičovaná skala bez pohybu nie je muž. Presne ako o sebe vravíte: "píšem o tom, čo som uvidela, ale nepochopila."
Inak ale veľmi pekne napísané. Aj keď ma prekvapuje, že máte asi okolo seba takmer samých golemov - so všetkým čo k tomu (ne)patrí.
V žiadnom prípade som článkom nechcela povedať, že ak má muž city, je to slaboch. Dúfala som, že to dostatočne vyjadrím vetou: "Idú mi proti srsti tvrdenia, že pravý chlapci nesmú plakať, že správny chlap sa teší na vojnu a musí zniesť veľa chľastu...." A rovnako som nespomínala ani búrkou bičovanú skalu bez pohybu. Ide len o to, že v mužoch je niečo nepolapiteľné a oceľové, čo sa ale so slzami nevylučuje. Ako som písala, niektorí chlapi budú mať pre mňa široké ramnená aj keď schudnú dvadsať kíl. A mám okolo seba ľudsky nádherných mužov, nie golemov a myslím, že je veľmi pekné, ak máte v živote veci, ktoré vidíte aj sto krát, ale nikdy celkom nepochopíte, nehanbím sa za to, napĺňa to môj život vedomím, že cesta ešte nekončí :)
city potláča, k doktorovi nechodí, zje hocičo (aj to, čo mu navarí manželska, ktorá často variť nevie), robí do odpadnutia, v sexe je pre neho prvoradá manželka = sex je preňho do značnej miery ďalšia robota, deti (ak sú ďalší stres - poznal som pána, ktorý po návrate z práce si dal 1 malý pohárik koňaku /len jeden!/, inak nepil - a jeho dcéra sa čudovala, že prečo to robí, potom pochopila - pohárik si dal ako prevenciu pred stresom, čo ho čakal doma...) atď. Asi 30% slovenských mužov sa nedožije dôchodku. Keď som mal 41 r., tak z asi 15 - 16 spolužiakov zo ZDŠ boli 4 mŕtvi, teda každý štvrtý... Ale ani jedna spolužiačka. Hádajte prečo?
mi bolo povedané, že nemám zbytočne plakať, lebo voči ženským slzám je už vypestovaná imunita (aj keď ja neplačem za účelom ,,obchodu", ale iba vtedy, ak si už neviem pomôcť rozumom a slzy sú len ventil pre naštartovanie rozumu :). Asi ma to dosť zasiahlo, lebo odvtedy si dávam pozor na vyliatie slzy. Voči mužským slzám som však bezbranná. Veľmi pekný článok :)
veľmi zrelé slová, krásne sa to čítalo vždy mám radosť,ked niečo také zachytím len tak dalej,budem ťa "sledovať"....:)
jeden milujúci muž raz v mojom náručí pustil pár sĺz/od dojatia,že je so mnou/-na to nikdy nezabudnem,vôbec mu to neubralo na mužnosti,práve naopak, je u mňa zapísaný do konca môjho života
Tie rozfukane pierka na dlhom mrtvom labutom krku, to bolo dokonale a nadherne. Podarilo sa ti preniest svoje vtedajsie pocity na nas par slovami. Inak, je to zaujimave, ako suvisia pocity mimoriadneho krasna a smutku, casto pri vnimani krasneho citime taky zvlastny, sladky smutok.
K+