jednu vec si vsak dovolim doplnit : ano, pristup bielej majority k romom je ovplyvneny predsudkami, ALE AJ ZLYMI OSOBNYMI SKUSENOSTAMI... Ja, kedze zijem v meste, kde mame romov dost - by som ich tu mohol napisat naozaj vela, tiez nie vymyslene ale realne zazivane uz od mojho detstva. Dievcata to budu mat v zivote asi tazsie, budu sa musiet viac snazit, ale zase - vadsina ludi niesu slepi ani hluchi myslim, ze si svoje miesto v zivote najdu. Znova pisem z osobnej skusenosti. Mam par znamych - romov, co su slusni, nemam problem s nimi dobre vychadzat, nase deti sa spolu hravaju...
myslim si, ze stereotypi a rasizmus su prave o tom, ze tu negativnu osobnu skusenost vztiahneme na vsetkych ludi, ktori maju urcity znak. A prehlasim,e ze ti ostatni su vyminky potvrdzujuce pravidlo. S tymto postojom nemozem suhlasit. Negativna osobna skusenost moze znamenat, ze urcite vlastnosti vztioahnes k tym konkretnym ludom, ale nie k skupine ako celku. Myslim, ze si kazdy zasluzi sancu, pokial o nu stoji. Ked vidim Roma, ktory nie je evidentne hned na prvy pohlad zo svojho spravania problemovy - agresivny a pod, nepoznam ho a teda nemam s nim skusenost, preco mam automaticky predpokladat, ze je to zlodej a prizivnik? Ked vidim olasacky v tlacenici, jasne, ze spozorniem, ale ked stretnem obycajneho cloveka/roma, nemam dovod. Strereotypne zaobchadzanie mn ohym ublizuje, aj tym, dievcatkam, Ktovie, ako ich to zmeni, ked si uvedomia, preco si nemozu brat keksiky od neznamych a preco deti odidu z ishriska, ked sa tam objavia. Aka je sanca, ze nezatrpknu, nezlomi ich to? Ony maju stastie, ze su v slusnej rodine. Ale co ti sikovni v osadach, ktorych hadzeme vsetci do jedneho vreca s asocialmi. Aku maju oni sancu, ak nejaku?
že vaščina ľudí nie je naozaj rasistická ... Veď kto by brojil proti takému dievčatku z tohto článku, kto by brojil proti tej šikovnej cigánečke v Talente - či čo to bolo za súťaž v telke - za každým vystúpením mala spontánnu standing ovation, komu vadia Cigánski diabli a iní umelci ...komu vadia slušní Rómovia bývajúci v bytoch a pracujúci ? Myslím, že ani obávaný Kotleba by s nimi nemal problém. Ale keď už sa bojíme nechať naše babky samé doma, aby neskončili znásilnené, okradnuté o 10E a rozsekané nejakým feťákom z osady so sáčkom na ksichte, keď sa bojíme púštať deti do školy a ešte nám nejaká "vyššia moc" vyčíta, že sme dali decko do "bielej školy", keď na vlastnej záhradke nemá význam si posadiť 4 paradajky, keď si bez problémov na našom pozemku postavia celú osadu, keď vidí okolo kontejnerov denodenne tie bandy dementných ksichtov - toto všetko žiaľ poväčšine z rómskych osád - tak to už ľudí právom štve a núti k extrémistickým náladám, keď im štát a nikto iný nepomôže ... a stačí jeden šikovný manipulátor, ktorý ľudom sľúbi, že im od toho pomôže - a rasismus je na svete.
Karkulka, ktora niesla kolace svojej babicke, prechadzala cez les, kde stretla vlka. Vlk ale utekal k babicke rychlejsie ako Karkulka, vosiel do chalupky a babicku zozral. A potom si natiahol na hlavu babickyn cepiec, dal si na oci jej okuliare a lahol si do babickynej postele. Karkulka prisla po chvili do babickinej chalupky a kedze nebola ani slepa, ani hlupa, hned videla, ze v posteli lezi za babicku prezleceny vlk. Zvesila zo steny pusku, vlka zastrelila, z vlkovho brucha vyslobodila babicku a zazvonil zvonec a rozpravke bol koniec.
Byla jednou jedna holcicka, ta se jmenovala Cervena Karkulka. Mela hodnou maminku a babicku alkoholika. Krome petroleje pila babicka vsechno, co teklo. Jednoho dne rekla maminka Karkulce: "Babicce doslo čůčo. Jdi a dones ji ..."
ale kedze Karkulka bola neposlusna, vzdorovita adolescentka, tak milu maminku neposluchla, ale si povedala, ze stacilo! A ozratu babicku pekne nalozila na furik a odviezla na protialkoholicke liecenie na Prednu Horu.
Mám 4 a skoro 6 ročnú dcéru. A celkom živo si ich viem predstaviť. S našich tá mladšia je komunikatívnejšia, podobne sa prihovárala ostatným deťom. Staršia je už ukecaná ako puberťáčka... dokáže hodinu rozprávať "zážitky" za posledné dva týždňe (po určitých rodinných turbulenciách sa s deťmi stretám len raz za 2 týždňe).
S čím máš vlastne problém? Také malé decká sú ešte veľmi citlivé a na niekoho, kto im dá lásku sa veľmi upnú a snažia sa ho napodobňovať. Pokiaľ sa o ne rodičia dobre starajú, z tých deciek pravdepodobne vyrastú slušní ľudia. A pokiaľ sú tie decká talentované, tak možno v živote ešte niečo svetu ukážu.
Tak načo rýpeš? Dokonca si myslím, že to, že sa jednalo o cigánky je v tomto prípade irelevantné. Dôležitejší bod možno je to, že boli z domova a osvojené.
Autorke K+ (I keď z mojej strany hlavne za pripomenutie dcér :) )
krásne napísané, niektorí ľudia sú hneď so všetkým hotoví, alebo sa hanbia mať vlastný názor, viete pred 50 rokmi si nikto v USA nevedel predstaviť, že by mohol byť prezidentom černoch a už je štyri roky. Ja týmto ľuďom nehovorím rasisiti, ale sprostí kotlebovci.
Až takú skúsenosť som nikdy nemal ale som si vedomý že nie všetci mali také šťastie ako ja keď sa narodili a preto som v tomto smere veľmi pokorný. Za svoje skutky nesieme plnú zodpovednosť ale na to kým sme má veľký vplyv prostredie. Preto by sme sa nemali odsudzovať. Nikto nedokáže povedať ako by sa choval keby prežil svoj život v koži iného človeka.
Ztoho co pises vidim kontrast medzi vnimanim dospeleho a len dietata. Ty rozmyslas o ich mozno tazkom zivote ktory ich mozno caka, tie dve trapi iba to kto sa snimi bude hrat. Tak sa nato treba divat, ako tie dve male. Ale super ze mas dve nove kamaratky :-)
a som za to nesmierne stastny. mame dve deti z domova, a zijeme v malej dedine, kde je celkovo adoptovanych 7 deti. nikdy sme nemali problem a neviem, ze by problem "hlasili" aj ini rodicia adoptovanych deti. som rad, ze zijem v takom prijemnom spolocenstve akceptujucom a prijimacom inakost. y.
toto je dôkaz, že ku každému a všetkému treba pristupovať individuálne. tieto dievčatká si svoje miesto v živote určite nájdu keď ich rodičia budú naďalej milovať a dávať im pociťovať, že sú "normálne" že nie sú ničím zvláštne.. krásny článok
Mali to šťastie: že ich vychovávali v domove a nie vlastná rodina a zrejme si ich tiež adoptovala slušná rodina...a predpokladám že nie rómska. Držím palce tej rodine a aj dievčatám.
Hej, presne toto ma napadlo: Či aj tá adoptívna rodina je rómska? Vraj gény sú silnejšie ako výchova, ale ak sú gény "správne ohybné", tak výchova dokáže urobiť zázraky. A v tejto rodine sa to hádam podarí a tieto dievčatá budú raz robiť na môj dôchodok, tak ako ja dnes zarábam na príspevky pre ich biologických rodičov. Želám rodine veľa radosti s dcérkami a dievčatám šťastné detstvo.
Dobry clanocek,
Dievcata to budu mat v zivote asi tazsie, budu sa musiet viac snazit, ale zase - vadsina ludi niesu slepi ani hluchi myslim, ze si svoje miesto v zivote najdu. Znova pisem z osobnej skusenosti. Mam par znamych - romov, co su slusni, nemam problem s nimi dobre vychadzat, nase deti sa spolu hravaju...