Držím palce... a vitaj v klube. Písala si akoby o mne pred 6 rokmi :):):):) Dlhé roky žiadne dieťa v rodine...a zrazu máme maličkých detičiek 6. Po vnučke prišla neter, potom synovec, potom ďalšia vnučka, ďalší synovec aj neter... a to ticho prázdneho hniezda zaplnil nanovo detský džavot, keď sa stretneme tak je vždy veselo, deti sa na seba tešia - aj sa poklbčia, aj sa udobria... a u nás je všade veľa hračiek, aj keď žiadne dieťa u nás trvalo nebýva. Pred pár rokmi by som nebola povedala, že budeme mať takú škôlku :):):):):) Neskonale ma to teší... ale manžel je tuším lepší dedko ako som ja babka.. on tuším tie deti viacej rozmaznáva ako ja :):):):):) a snáď by im zniesol aj modré z neba.
Nadherny clanok... wau... schuti a s jednym dychom som to precital.. paradicka.. =o)) Tu viac ani netreba pisat len, dakujem ti Janka =o) A samozrejme prajem vsetko dobre a nech sa dari =o) K+++
"Verím, že najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré môžem dennodenne spraviť, je moja voľba postoja. Toto rozhodnutie je dôležitejšie ako moja minulosť, moje vzdelanie, moje peniaze, moje úspechy alebo zlyhania, sláva alebo bolesť, čo si o mne ostatní ľudia myslia alebo čo o mne hovoria, moje okolnosti, alebo ako moje postavenie. Postoj ma drží v pohybe alebo ochrnie môj pokrok. Sám o sebe natankuje vo mne oheň alebo napadne moju nádej. Keď je môj postoj správny, tak žiadna prekážka nie je pre mňa príliš vysoká, žiadna dolina príliš hlboká, žiadny sen príliš extrémny a žiadna výzva príliš veľká." Charles R. Swindoll
jeeeej....nadherne si to napisala Janulka. Veru, mas sa naco tesit, take vnucatko je ozaj balzam na dusu... mozem potvrdit, mam svoje dvojnasobne skusenosti...:-)))...Takze drzim palce nech vsetko dobre dopadne a nech Ta uz coskoro privitame v tom nasom klube....-)))
Janka, ten čas strašne letí.... včera som vytiahla zo skrine takú malú deku s vyšívaným zvieratkom, je ešte celá, ale trochu zodratá, teda bude dobrá Jerrymu na spanie.. hovorím manželovi, že už teda má svoje roky, tuším pätnásť /tá deka, Jerry má dva/ bolo to len tuším včera čo som ju kupovala s láskou pre nášho prvého maličkého vnúčika. Odvtedy beriem do ruky fotoaparát pri každej príležitosti, keď ich oboch s vnučkou vidím, aby boli stále so mnou aj keď nás delí toľko kilometrov. Onedlho začne leto... slnečný čas, ktorý spolu strávime po šiesty raz. Aj tebe sa Jani začína, však?
a nič s tým neurobíme... ja takto obzerám nie raz spomienkové veci po dcére... a onedlho budem takto aj po vnučke... Verím, že strávite krásne leto... "ten šiesty raz". Krásny víkend želám
Janka, toto Tvoje krásne vyznanie i spoveď zároveň v mnohom vystihujú aj moje pocity, keď som čakala na prvého vnuka. Samozrejme, každý máme svoj jedinečný a nezameniteľný život, pocity, postoje, zážitky, skúsenosti, radosti, problémy... Ale to, že sa v istom období života - ako hovoríš "v kríze stredného veku" - cítime prázdno, opustene a čakáme na oživenie cez našich vnukov a vnučky, je veľmi podobné asi v živote každej ženy-matky. Držím Vám obom palce, držte sa obe... :-)
ďakujem za milé slová... asi tie pocity žien v strednom veku, starých mám... sú viac menej veľmi podobné. Prajem veľa krásnych spoločných chvíľ a veľa radosti.
Krasne vyznanie, mozno si raz aj vnucka precita.... Tu, v CA, ludia castokrat zakladaju tzv. "scrap books", snad je cosi take aj na SL. Je to cosi ako vacsi album, format asi A4 a tam ludia zakladaju nielen fotografie, ale aj rozne ine "memorabilia", ako napr prve slova, pruzok prvych vlaskov, odtlacok rucky alebo nozicky, prve skomoleninky, ale aj nieco take napr. tento tvoj blog alebo aj dalsi o papuckach. Zopar takychto scrap book som videla a bolo to velmi pekne.
ma, že som čosi také už neurobila pri dcére... mám len nejaké kresbičky a pár drobností... dokonca v čase, keď bola malinká sme ani foťák nemali.. takže fotiek máme ozaj z toho obdobia málo, len príložitostných, čo ma veľmi mrzí... Myslím, že mám šancu to napraviť u vnučky...ďakujem za skvelý nápad.
Janian, naozaj pekne si to napísala, najmä posledný odstavec. Nech sa všetko vydarí podľa predstáv a túžob všetkých zúčastnených:) (A ešte - toto ma zaujalo: "Vždy ma prekvapí ako sa dá kus života opísať pár slovami." Dobrý postreh.)
budeš cítiť, ale viem si predstaviť ako sa tešíš ... ako moja mama, keď som ja čakala martina. nevýslovne, nevedela sa dočkať. od malička sa na seba naviazali a je to tak dodnes. hoci je od nej o skoro polmetra vyšší :) blahoželko babke!
uz davno som na blogu necitala taky uprimny (a dobre napisany) clanok. Na nic sa v nom nehras a odkryvas svoje vnutro pre vsetkych - niekedy je to tu na blogu odvaha:-). Prajem vela vela radosti z babatka!
priznám sa, že som mala aj trochu vnútorný problém zverejniť to... ALe nakoniec som sa prekonala a zverejnila. Povedala som si, že nemám sa za čo hanbiť a komu to bude vadiť, je to jeho problém... Som rada, že diskusia sa nesie len v príjemnej atmosfére aj vďaka Tvojim milým slovám.
si vravím: pomstila ma. Má 8 mesiacov, energie za sto čertov a gény po svojom neposednom tatovi. Je to úplne najsuper "funkcia", hoci zo začiatku som sa pekne-krásne držala bokom a hlavne nič nenakupovala, iba pozvala na nákup. Osvedčilo sa absolútne - nemá nič zbytočné a môj "vkus" (či nevkus) nenarušil koncepciu mladých rodičov a nič nie je nepoužívané.
ako rada Ťa tu vidím, nedávno som na TEba myslela, že ako sa Ti darí... ÁNo, verím, že si to užijem, len už teraz vyplakávam, že sme od seba tak ďaleko, takže si to predsa nebudem môcť tak užívať, akoby som si v duchu priala... Ale..ako sa hovorí: Komu nestačí málo, viac nie je hoden, musí mi stačiť aj to... Pekný víkend a srdečne si Ťa pozdravujem
K+