v tomto si nerobim iluzie. vidim ako si ludia pestuju svoje nenavisti, zdovodnuju a ospravedlnuju svoje krive skutky na druhych, planuju pomstu, intriguju.. len zopar dokaze odpustit skutocne. aj to zavisi este od toho ako moc bolo ublizene. takze skoro to chce az svateho na naozajstne odpustenie. rozhodne sa o to treba snazit. robi to svet lepsim.
niečo alebo niekomu neviem odpustiť, alebo možno odpustím ale ten človek zostane pre mňa ľahostajný a chovám sa k nemu vlažne teda len to čo musím a cítim, že je to horšie ako keby som mu neodpustil.
Ľudia nie sú dokonalé bytosti a robia chyby, a aj preto by mali vedieť odpúšťať chyby aj iným. Veď aký by bol svet, keby sme mali byť večne urazení za každú hlúposť? Počul som nedávno jeden príbeh o človeku, ktorý sa stále niekomu vyhýba pre nejaký konflikt čo sa odohral pred 3 rokmi... a úprimne, nedokážem to pochopiť. Príde mi to nesprávne. Aj ja sa občas nahnevám, občas ma niekto naštve, ale úplne najkrajší pocit je keď potom sedím s tým človekom niekde, spolu sa smejeme a zabávame a ja viem, že konflikt je preč, že na to už obaja zvysoka kašleme a že zasa je všetko ako má byť. Ono to odpustenie často musí byť vzájomné, pretože po hádke sa ublížene väčšinou cítia obidve strany. A okrem iného ľudia sa aj menia, a preto je možné, že niekto, kto sa kedysi nesprával najlepšie, je dnes už úplne iný človek, a ja si myslím, že každého človeka by sme mali brať podľa toho aký je, a nie podľa toho aký bol.
ludia skor zabudnu nez odpustia.
len zopar dokaze odpustit skutocne. aj to zavisi este od toho ako moc bolo ublizene. takze skoro to chce az svateho na naozajstne odpustenie.
rozhodne sa o to treba snazit. robi to svet lepsim.