Počet potencionálnych lokalít, ktoré musím navštíviť narastá. Keďže som nikotinista, tak to u toho baču s cigaretami vybavím za teba a aj za seba ja. Igor
Žiadna agentúra pre podporu cestovného ruchu na Slovensku. Ako nás zviditeľňujú takéto agentúry? Môj názor je že vôbec nijak. Stále nás v Nemecku považujú za Slovincov, alebo Čechov. A nielen tu. Pripájam osvedčený recept na nápravu. Dotyčnému domorodcovi treba povedať : - ak je Nemec, že on je Rakušan (to ich privádza to stavu otupenosti, hanby a neviem čo ešte všetkého), druhýhrát sa už nepomýli, - na Rakušana funguje, keď mu poviete že je Čech, - na Chorváta: "Keď ja som Čech, tak ty Srb. - na Bratislavčana ... neviem.
ono je to tak, že propagovať môže každý všetko, ale najlepšie sa propaguje to, k čomu máš sám dobrý vzťah. Keď som bol vo Vlkanovej, natrafil som na skupinu profesionálnych filmárov, čo natáčali Čertovu bránu a potom Blatnicu. S ich komentátorkou sme sa dali do reči, slovo dalo slovo, a ona bola prekvapená, keď som sa medzi rečou zmienil o šafraníctve v Turci, že Turčani chodili až kdesi na Sibír. Profesionálka, novinárka, ide robiť komentár a základné údaje si nenaštuduje...
nie kazdy pristupuje k svojej praci ako profesional, prevlada v mediach povrchnost a senzacnost, ale v tomto pripade, ked islo o komentatorku... Neviem, napriklad pan Docolomansky robil komentare aj k dokumentom o zivote hmyzu. Neviem, ci o tom nieco vie... Ale ona dama asi mala viest rozhovory (?), takze naozaj si mala veci nastudovat.
Chlapi cestovali za mnou do roboty. Zrazu telefonát: Sme pred Heillbronom, na diaľnici je 20 km zápcha, tak sme z nej zišli dole.Kadiaľ máme ísť ďalej? Oni mali mapu, ale ja nie. Ale aj tak sa mi podarilo nejako ich nasmerovať na správny smer.
Podvečer, keď už boli chlapci tu na mieste, som sa rozhodol, že sa idem trošku previezť na bicykli. Sľúbil som totiť sám sebe že musím niečo spraviť s tími nadbytočnými kilami. Okrem toho aby som dokázal navštíviť všetky lokality, ktoré si Janko uverejnil, uverejňuješ a pevne verím že aj ďalej budeš uverejňovať na blogu, tak to si vyžaduje trochu viac kondície. Zobral som všetko potrebné - bicykel, foťák a mapu. Bicyklové trasy sú tu fantastické. Človek si musí ale zvyknúť na to ich značenie. Po treťom rázcestí sa mi už nechcelo zastavovať a vyberať mapu, tak som išiel podľa intuície. Prešiel som 28 kilometrov a z toho bolo 20 cez kuričné polia. Toľko kukurice som v živote ešte nevidel.
Z toho vyplýva že mapa je dobrá vec. Preto si idem dnes kúpiť KOMPAS.
aj na známe miesta treba mapu, hoci tu v Turci je značenie výborné pre peších turistov i pre cykloturistov. Veď to vidno aj z toho záberu na stĺpe v dedine, ako sô značené cyklotrasy vďaka veľmi aktívnej skupine cyklistických nadšencov zo skupiny JUS Martin.
z Jasenskej je to kratšie, ale prudšie stúpanie, dá viac zabrať a v nových topánkach to cítiť. Z Belanskej je to také pohodovejšie. Ja som šiel z opačnej strany.
...až takto hĺbkovo to nepoznám. Myslím že 2x sme bývali v Jasenskej doline a toto okolie sme v rámci možností preskúmali. Ale spoznávam cez Tvoje krásne fotoreportáže:-)))
Ano, cista krasa