majú môj veľký obdiv a úctu. Toto je ten správny prístup k práci,lepšie povedané "poslaniu" ktoré vykonávate a ktoré si zaslúži veľké uznanie. Želám Vám veľa,veľa "nových ľudí" vo Vašom živote a čo najmenej bolesti,či už fyzickej alebo tej inej... :)
hadam mi to vydrzi na par rokov:) nie je to take hrdinske ako to vyzera. ale aj ked nerada rozdelujem pracu na lahku a tazku, praca s ludmi, s ich emociami, doverou patri k tym najtazsim. kedze som robila rozne profesie viem to porovnat. spociatku som tento stav neistoty a hladania sa v profesii vnimala ako vysledok mojho zleho vyberu povolania. postupne mi to vsak pripada ako jedina moznost ako to robit dobre. vztahy, laska, dovera vzdy stoja na neistych nozickach, a musime im venovat pozornost, ktora so sebou prinasa aj neistotu a strach z nespravnych krokov. nevyriesia to tabulky, strategie, taxonomie. mozu len napomoct. Za setkym musime vidiet CLOVEKA.
Rovnake rana zazivam aj ja - akurat, ze ja mam v dvoch triedach po 5 detí :-) Ale doverne poznam pocit padania kamena zo srdca, ked dietatko vyrovna pokrivenu pusu a nerozplace sa. Ta chvila, kedy sa to v dietati zlomi je uzasna...a potom pride s usmevom za mnou a pyta si cajik. Presne to som zazila dnes rano :-)
mám veľkú úctu a rešpekt pred Vami i ostatnými pedagogičkami, je to neskutočná obetavosť, vypätie a aj napriek tomu v školke, kde chodí aj môj syn - detičky cítia lásku, ochotu a otvorenú náruč:-))) neviem, či by som to ja zvládla..... veľká vďaka
a veľké Ďakujem sprevádza v mojom podvedomí túto profesiu. Náš Aďko neprestával plakať v škôlke ani po štyroch dňoch. A to v kuse reval. Celé štyri dni. Po štyroch dňoch pri plači zaspal a spal celé popoludnie aj noc. A potom do škôlky už nešiel. Bola to prázdninová škôlka, iná ako do ktorej chodil cez šk. rok. Bol to náš výmysel, ale mysleli sme to dobre, aby sa u nás nenudil. Za tie štyri dni sme nič neplatilil, lebo on v podstate tam prišiel naraňajkovaný o deviatej a o dvanástej sme ho brali späť. Potom sme ho dali na skúšku asi o pol štvrtej do piatej, ale to zase preplakal.A šlo to celé štyri dni. Učiteľky mali pevné nervy, dokonca trvali na tom, že ak to nezvládam ako stará mama, môžem ho tam nosiť a on si zvykne. Nezvykol si. Ani u nás, ani v škôlke. Putoval ďalej k starým rodičom z druhej strany a tí potom s ním domov. A tam už bolo dobre. Lenže, po čase sme zistili, že to nie je bežný jav u dieťaťa a čosi to znamená. U neho prvé príznaky ADHD. Lenže ... toto všetko sa udialo cca v roku 2002 a vtedy o čomsi takomto nebolo ani chýru. Takže ... radím maminkám, i učiteľkám. Niektoré deti sa, fakt, zvládnuť nedajú. Netreba to siliť, treba to riešiť. Lebo ... to dieťa buď bude utekať, alebo sa učiteľka môže psychicky zrútiť. Keď je v triede 3-4 takýchto detí, to skrátka zvládať nejde. Všetká česť učiteľkám MŠ. Asi by som túto prácu nezvládla.
Velmi pekny clanok. A ty mas peknu dusu a si na spravnom mieste. A nemyslim, ze potrebujes nabijanie, lebo aj ked takato praca vycerpava, zaroven dava strasne vela. Ale ved ty vies o com hovorim. Vsetko dobre
Nas toto caka od septembra, moje dvojcatka idu do skolky a mne uz dnes bije srdce ako dive, ked si predstavim, co bude. Najma syn je velmi naviazany a je zatial bojazlivy v kolektive. Trva mu hodnu chvilu, kym sa adaptuje. Ludi, ako ste vy, si velmi vazim. Niekto, kto by sa na moje dieta dival takymto citlivym pohladom, ma moje sympatie a najma doveru. Doveru, ze mozem nechat moje vsetko v tych najlepsich rukach. Dufam, ze aj nase pani ucitelky budu take trpezlive a laskave, ako ste vy.
vase deti zvladnu este veci o ktorych ani netusite. vela veci sa naucia v ramci "davovej psychozy" :) (idu vsetci, idem aj ja...) doverujte svojim ucitelkam vedia co robia. pomozte detom, aby prijali ucitelku pozitivne, ak budete mat voci nej vyhrady, nerieste to pred dietatom. teste sa na skolku, budu sa aj vase deti. ak budete plna obav, budu aj oni. vacsina deti si skor, ci neskor zvykne. nemajte im za zle, ak to bude trvat dlhsie. neporovnavajte ich s inymi. pocit viny im na sebavedomi neprida. verte mi ze vacsina kolegyn sa trapi ak si dieta tazko zvyka a robia pre neho co sa da. chcu aby bola v triede pohoda, pokoj a radost. drzim palce. takto o rok z nich budu ostrielani skolkari:)
mate nadhernu a nesmierne narocnu pracu. Nas si zvykal 4 tyzdne, nuz tazky oriesok... Tiez som mal pocit, ze castokrat sme potrebovali uistenie. Rovnako ako deti. Holt malo som si uvedomoval ake narocne je to pre Vas, vychovavatelky. Zajtra to skusim aspon trosku napravit.
som rada, ze si sa odhodlala na pisanie tvojich pohladov na pracu, ktoru robis. V clanku ma zaujala cast,v ktorej opisujes, uvedomenie si pocitov rodica.....veru, castokrat je "opatera" blizkych dolezitejsia, ako pozornost, venujuca sa len dietatku....som rada, ze mozem tvoje pohlady, pripomienky, rozhodnutia, napady a uvahy pozorovat aspon takto cez pismenka. Urcite v tom najdem mnoho paralel k mojmu povolaniu, a urcite ti zopar "napadov" ukradnem:-))
myslim ze niektore "finticky", ktore pouzivam na svojich "klientov" by si vyuzila aj ty:) a niektore urcite aj pouzivas a ponukas. hlavne lasku, empatiu a pocit blizkosti:)
Ľudia ako Vy