"nikdy nie je tak zle aby nemohlo byt horsie," vravím si ked ma chytá depresia. Spomalím, no i tak sa snazím to rozchodit, splnit si svoje kazdodenné povinnosti a znova sa "naucit" tesit zo zivota. Vieš, Barborka, depresia je u mna to mensie zlo a hoci som bola viackrát na psychiatrii kvoli psychotickej poruche, nastastie vzdy sa to zvládlo vrámci niekolkých týzdnov nez potreby dlhsej liecby v Záluží ci Hronovciach - toho som sa vzdy hrozila - byt tak dlho odlucená od svojich detí. To, ze potrebujú svoju mamu, bolo vzdy pre mna motivujúce, no prebratie z letargie, uvedomenie sa, istý čas trvá. Som rada, ze aj tebe sa to podarilo :) Je to presne o tom: neprplat sa v minulosti, ktorú uz neovplyvníme, ale tesit sa a zit prítomnostou. Z celého srdca ti prajem, Barborka, aby si sa s depresiou a psychiatriou v buducnosti nestretla...veľa pekných dní!
Zo srdca Vám ďakujem Renátka! Vzhruba pred týždňom som si prečítala Váš blog a zostala som v nemom úžase nad tým, ako bravúrne zvládate svoj boj so svojou chorobou. Je to úžasné a Vaše články mi aj veľa dali... Niekedy som mala problém dočítať... Klobúk dolu Renátka a veľa šťastia, no najmä zdravia do života Vám želám!
ďakujem, Barborka. Myslím, že to ako chorobu zvládam nie je nic zvlástne, iste nás je takých viac (ved co iné nám aj ostáva), len málokto o tom hovorí na verejnosti. Pravdupovediac ani sa tomu necudujem, lebo ked sa u nás priznás, ze chodis psychiatrovi a nedajboze si bola hospitalizovaná, neberú to ľudia tak ako keby si trpela inou chorobou. Mnoho ludí pomoc vyhladá neskoro a vlastne tak to bolo aj so mnou, psychiatra som vyhladala az ked bolo najhorsie, no nastastie este nie je "vsem dnum konec". Preto si myslím, ze i o nasich chorobách treba písať. Je fajn, ze si sa na to - otvorene o depresii hovorit- dala. Este raz vsetko dobré a peknú Veľkú noc!
Pridať reakciu