iná nebudem. Netvrdím, že som zlá, nie som ani dobrá. Tak, ako neexistuje pravda pravdúca, neexistuje ani dobrý, či zlý človek. Viem tiež, že meniť sa nebudem, nechcem, lebo som taká. Neubližujem, neponižujem, nekradnem, ne ... ale ani nie vždy s každým súhlasím. Viem, kto som a moje blízke i vzdialené okolie vie, aká som ja. Takže, kto ma nemusí, sorry. Nedá sa nič robiť. Nanajvýš žiť medzi sebou ako ľudia - slušne, neurážať, neponižovať - ani ja, ani mňa. Potom to ide. Je kopec ľudí, ktorých zase ja nechápem a jednoducho preto "nemusím". A sú úžasní, iba máme rozdielne povahy, uznávame rozdielne priority, žijeme v rozdielnom svete. Oni vo svete "mamonu", ja vo svete "chudoby". Oboje je pre každého z nás to podstatné. Náš život, ktorý žijeme. Nemením nikoho a nikdy nebudem. Nemusím s ním "chodiť na obedy" a ak musím vedľa neho žiť, tak potom ako som už spomínala: slušne, ako sa na ľudí patrí.
Postoj bežne človek môže zmeniť o 180°, ale osobnosť sa musí absolútne zmeniť. A absolútne číslo v stupňoch je aké? Presne také? Matematika je exaktná veda.
ste to vystihli, ale slová bez myšlienok nemôžu ísť do neba. Takže takto to vnímam ja. Aj v mojom živote sú ľudia, ktorých nemusím, ale nedávam im to najavo, keď sa náhodou stretneme a snažím sa byť k ním taktný. To je to minimum, čo im môžem dať.
Určite viem jedno,