Priateľmi buďme, dlhy si plaťme už neplatí? Spomínam si na príhody, ktoré som zažíval ako prvák-vysokoškolák, naivný, neskúsený, neostrieľaný v drsnom prostredí. Prišli za mnou spolužiaci, aby som im požičal. Aj som im požičiaval. Niektorí vrátili, niektorí až po dlhom pripomínaní dlhu a boli aj takí, ktorí mi vyslovenen povedali, že mi to vrátia v komunizme, keď už nebudú peniaze (vtedy sme sa učili ešte predment vedecký komunizmus). A mali pravdu - vracajú mi ich doteraz. Až potom som si uvedomil aj ja, aj na základe výčitiek rodičov som prišiel na to, že až takým ľudomilom a odpúšťajúcim sa nedá byť. Stále neviem, či som sa zachoval dobre, že som im tie dlhy niektorým odpustil, alebo nie (lebo od niektorých sa mi ich podarilo získať naspäť).
to o čom píšeš už nie je o odpúšťaní. Viem, je to ťažké, ale sú určité hranice, ktoré sa nesmú prekročiť. Nedá sa donekonečna niekomu požičiavať, potom už o tebe nebudú hovoriť ako o kresťanovi, ale ako o blbcovi.Poznám to veľmi dobre a tiež som niečo podobné zažila na vlastnej koži, kým som povedala rázne nie a odvtedy mám pokoj.Netreba sa dať zneužívať.
Splacal som ako rucitel pozicky. Jednu dodnes. Ano, je to o inom. Ale mozno nam to vratia ini ludia a inak, nemusia to byt nutne peniaze od konkretnych dlznikov. Ak som bol niekedy k niekomu dobry, vratilo sa mi to od druheho. Ak som bol zly, rovnako.
Raz mi to povedal jeden kamarat. Rozmyslal som nad tym. Vzdy, ked som mal problem, nejako sa mi to napravilo. Vratilo sa mi dobre, vtedy ked som to potreboval. Neroxmyslal som nikdy nad karmou. Mozno nad Instant Karma od Johna Lennona :) Nazrel som ma ten link.
co se uměj hejbat :-) .... Mily genace, Jozkov prispevok je o odpustani nie o poziciavani ? Hlavna zasada zidokrestanskej spolocnosti je : nepoziciavat. Odpustat ano, preco nie. Pretoze niektori, co si poziciavaju , automaticky predpokladaju, ze im ich dlh odpustis :-)).
kto má aspoň trochu dobré srdce, už požičal a niekedy sa mu to nevrátilo. Mne tiež niekoľkí nevrátili, čo si požičali. Riešim to rôzne. Od odpustenia, až po exekútora. Podľa toho, o koho ide. Niekedy sa človek nestihne čudovať akí "tiežpodnikatelia" sa vyvinú z jeho priateľov. Moja zásada je, že takým neovereným ľuďom odmietnem požičať, veď to by iba zväčšilo ich dlhy. Radšej to vyriešim tak, že im dám nejakú sumu, ktorú som schopný oželieť. Radšej viac menších súm darovať viacerým, ako jednému požičať veľkú sumu.
No, ten sluha si zil dobre na vysokej nohe, ked narobil take dlzoby :D Inak poziciavat niekomu peniaze je najlepsi sposob ako si pobabrat priatelstvo. Jeden nechce pozicku pripomenut a tvari sa akoze nic a caka, druhy vie, preco ten druhy nic nepripomina a obaja sa citia trapne.
Príslovie
Spomínam si na príhody, ktoré som zažíval ako prvák-vysokoškolák, naivný, neskúsený, neostrieľaný v drsnom prostredí.
Prišli za mnou spolužiaci, aby som im požičal. Aj som im požičiaval. Niektorí vrátili, niektorí až po dlhom pripomínaní dlhu a boli aj takí, ktorí mi vyslovenen povedali, že mi to vrátia v komunizme, keď už nebudú peniaze (vtedy sme sa učili ešte predment vedecký komunizmus). A mali pravdu - vracajú mi ich doteraz. Až potom som si uvedomil aj ja, aj na základe výčitiek rodičov som prišiel na to, že až takým ľudomilom a odpúšťajúcim sa nedá byť. Stále neviem, či som sa zachoval dobre, že som im tie dlhy niektorým odpustil, alebo nie (lebo od niektorých sa mi ich podarilo získať naspäť).
Pridať reakciu
Ano, je to o inom.
Ale mozno nam to vratia ini ludia a inak, nemusia to byt nutne peniaze od konkretnych dlznikov.
Ak som bol niekedy k niekomu dobry, vratilo sa mi to od druheho. Ak som bol zly, rovnako.
-
http://en.wikipedia.org/wiki/Karma