rebríčky
noví blogeri
blogeri
SME si všimli
- Mariana Nagyová: Už dospel
- Miroslava Kernová: Prečo sused kričí góól skôr ako vy?
- Marek Duda: Bipolárna porucha v praxi II.
- Lenka Hrivnakova: Láska na rajnici
- Matej Sudor: Mám to tu rád, tak normálne
- Erik Kriššák: Beasts of Burden - komiks pre milovníkov psov
- Otto Kovarik: Múzeum filmovej klasiky
- Alica Biela: Rozhodný otec
- Zuzana Šubová: Míňanie sa
- Marian Baran: Nespite pri Dunaji
- Veronika Bahnová: Pár dní v púšti Jordánska a Izraela
- Miroslava Kernová: Hokejový web k MS je hanbou Slovenskej televízie
- Robert Mihály: Dnes štartuje vernisážou projekt Verejných galérií v centre mesta.
- kristína janigová: samko tále je kráľ!
- Monika Šusteková: Dovolenka so slovenskou cestovnou kanceláriou? Nikdy viac.
Najvyššia karma za 7 dní
- Jana Shemesh: Dana a Dina
- Jozef Kollár: Bumerang sa vracia
- Tom Nicholson: Bavme sa stále o Gorile
- Richard Sulík: Odchod Grécka z eurozóny bude stáť každého Slováka 420 eur
- Ivan Rias: Tak už to chodí, za všetko môžu komunisti a krásne baby
- Marcela Bagínová: Spomienka nielen na mamu
- Michal Bróska: Študentské časy, pán Richter!
- Samo Marec: Frustrovaný monológ o Slovensku
- Daniel Lipšic: Koalícia mecenášov
- Ján Kuciak: Výsmechom k národnej invalidite
- Martin Štunda: Pán minister Čaplovič...učitelia si vyššie platy zaslúžia.
- Marian Baran: Zaplatiť dane
- Radoslav Procházka: Oranžové z neba
- Maria Vadilova: Mama je len jedna
- Barbara Brišová: O samote...
Najčítanejšie za týždeň
- Michal Bróska: Študentské časy, pán Richter!
- Samo Marec: Frustrovaný monológ o Slovensku
- Miroslava Kernová: Prečo sused kričí góól skôr ako vy?
- Adriana Markovičová: Vtedy a dnes: MacGyver (1985 - 1992)
- Miroslava Kernová: Súkromné televízie a rádiá sa spojili proti plagiátorovi
- Richard Sulík: Odchod Grécka z eurozóny bude stáť každého Slováka 420 eur
- Alojz Hlina: Š. Kuffa vs M. Flašíková – Beňová
- Tom Nicholson: Bavme sa stále o Gorile
- Radoslav Procházka: Oranžové z neba
- Prvý pokus: Robí si Tesco zo zákazníkov srandu?
- Jozef Kollár: Bumerang sa vracia
- Lujza Šmitová: Moje otrasné zážitky z Bratislavy
- Stanka Balajová: Mamičky a rodičia všeobecne, chcem Vám povedať...
- Miroslava Kernová: Ivan Weiss z 99% má novú zábavku - rádio
- Jana Shemesh: Dana a Dina
kalendár
| << < Máj 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | |
| 07 | 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 |
| 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
| 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
| 28 | 29 | 30 | 31 | |||
Články mimo vášho výberu
- Jozef Oravec: Ako zabrániť výplachu mozgov? Zvoľ si sám OFF alebo ON.
- Kristína Lírová: Niečo o priateľstve
- Monika Albertiová: Na každé prasa sa voda v kotli varí.
- Alexandra Antalova: Syndróm mlynských kameňov alebo niečo medzitým
- Ján Macek: Celý deň v preplnenej škole?
- Marian Vojtko: Lepšie ako vo Švajčiarsku
- Peter Ďuroška: Nanebovstúpenie Pána
- Zuzana Rojíková: Lekári za svojim úsmevom ukrývajú nevzdelanosť. Pozor na nich!
- Rastislav Dubovský ™: Man in red - Robert Norris.
- Zuzana Rojíková: Dotyk bielej palice - 1.časť
- Romana Pavlova: Prosím si džús a kapučíno.
- Michaela Bónová: Ulicové ničnerobenie
- Dalma Beláková: Čo sa stalo, že sa to zmenilo ?
- Mária Tvrdoňová: Treba poznať taktiku súpera
- Ján Gašo: Ako Slovenský Rozhlas chybu v našej hlave objavil...
- Rath, Opencard, IZIP, Pandury
- Rath, Opencard, IZIP, Pandury
- Rath, Opencard, IZIP, Pandury
- Rath, Opencard, IZIP, Pandury
- Rath, Opencard, IZIP, Pandury
- Putovní lahvinky
- Zabejčený LARR
- Srandičky, srandičky
- Krypta pod kostelem Sv. Michaela ve Vídni
- V čekárnách u lékařů
- V čekárnách u lékařů
- Vyrobím náramek! (3)
- Konec?
- David dohrál
- Končíme, nic novýho nerozjíždět.
- Egonanie Davida Ratha
- Reality show Rath
- Proč demonstrují?
- Pardubická vila - ukázka stupidity veřejné moci
- Cigarety? Hnus! Drogy? Svinstvo!
- Nic lepšího jsme si nemohli přát
- Kauza (nejen) Rath
- Bílkovy ovečky
- Vzejde z přímé volby prezidenta český Hugo Chávez?
- Dolévat další benzín do nádrže, která teče, nemá smysl
- životní Murphyho zákony
- Toledo
- Větrná ...
- Hoď ty odpadky hned vedle silnice!
- Politický epitaf nejmenovanému
Tri dôvody prečo navštíviť barokový Schloss Hof
Často sa stáva, že navštevujeme turistické ciele ďaleko od domova a prehliadame zaujímavé miesta, ktoré máme doslova "pod nosom". Priznávam, stalo sa to aj nám a nádherný barokový Schloss Hof sme objavili iba nedávno. Toto letné sídlo víta svojich návštevníkov s otvorenou náručou. Neveríte ? Pokúsim sa vás o tom v nasledujúcich riadkoch presvedčiť. A nápomocné mi budú snáď aj fotografie :-) pokračovanie článku

Poludnica a jej čáry máry
Niečo zo zimnej histórie. Deň začína tak trochu zvláštne - je skoré zimné ráno, schádzam po tme po schodoch a ... treeeeeeesk ... piaty schod sa mi stáva osudným. Okrem môjho zadku, ktorý dostáva riadne zabrať, si to odnáša aj ruksak na mojom chrbte, ako sa tak šúcham nadol. Až ma tak mrazí, v ruksaku je foťák. Rýchlo ho vyberám, zapínam a ... chvalabohu, všetko sa zdá v poriadku, elektronika funguje. A až teraz zisťujem, že aj ja som celá. pokračovanie článku
Na oslavu žien, mám, dievčat, dcér a múz
Všetko naraz a zároveň zvlášť. Paušálne - každá žena je inak pekná, ťažko nájdem presnejšie slová - pre tie, ktoré poznám a pre tie, ktoré nikdy nestretnem: v tomto sú všetky rovnaké. Esteticko-inšpiratívne. Vnímavo-mierumilovné. Ja dnes oslavujem všetky. Momentkami "exkluzívnejších" rastlín. Hoci, aj púpava má rovnaké čaro - od správneho človeka, nečakane, s úsmevom… pokračovanie článku

Sen o izbe s číslom 303
Nedávno sa mi sníval zvláštny sen. Bývala som v izbe s pre mňa osudovým číslom 303 (podľa knihy Dana Millmana je totiž mojim osobným číslom v numerológii práve 30/3). Izba bola červená, s obrazom vlčích makov nad mojou hlavou. Kúpelňa rovnako ladila do červena. pokračovanie článku

Po každej hmle slnko vychádza
Veru, veru, je to presne tak. Môžeme byť nahnevaní, nešťastní, negatívne naladení, ufrfľaní, mračiaci sa ... aj tak jedného dňa opäť zažiari úsmev na našej tvári. Najprv pomaličky nenápadne, sem tam sa ešte schová za tú pohodlnú masku nepreniknuteľnosti, ale je to tam. Ľavý kútik, pravý a nakoniec zopár tesákov a iskrička v oku. Niekomu aj jamky na líci badať, niekomu dokonca aj smejúce sa vrásky kolo očí naskočia. A vtedy je nám veru na tom svete dobre, čo dobre, výborne. pokračovanie článku

Našiel som možno formu mojich budúcich fotiek
Prvý snímok som vyfotil ráno okolo desiatej pri peknom slnečnom počasí.
Druhý z toho istého miesta večer po západe slnka.
V počítači som to spojil. Vznikla surealisticky nasvietená scéna reálnej krajiny.
Výsledkom nie je dokonalý obrázok. Je to iba zobrazenie princípu.
Tma nekonečna a súčasne oslnivý záblesk terajšieho okamihu.
Vedel by som takto nafotiť všetko.
Presne toto som chcel nájsť. pokračovanie článku

Do Hája - za (čiernobielou) hmlou
V Liptovskom Mikuláši je skvelé miesto na výhľad na Kiváň. Volá sa Háj. Niekedy však počasie a svetlo nechce spolupracovať a tak z tatranských výhľadov nie je nič. Nebráni to však nafoteniu iných fotografií. Presne tak, ako to už v živote chodí - jeden deň svieti, druhý sa mračí. Sme to len my, kto si volíme náladu, s akou daný fakt spracujeme. Niekedy stačí malý krok bokom, dopredu, či vzad a razom vidíme veci inak, z iného uhla. A presne k tomu mi pomáha aj fotografia. Ten istý motív, to isté svetlo, a skúška, čo môžem zmeniť ja - vo svojom postoji či videní. pokračovanie článku
Oceľ a meď (alebo: mimo bylín, zvierat a krajiniek)
Veď už druhý deň prší a aj vody som sa nafotil až až. Hudby nasýtil a blogy prečítal zo všetkých uhlov. Nedeľa, no musím ísť do práce, ale nebudem tu skuvínať. Teším sa, 15:15 (SVK-FIN) asi stihnem. O prijímač som sa dnes postaral. V labyrinte mŕtvej oceľe a medi - áno, našiel som ho. Medzi strojmi, ktoré sa narodili dávno pred dumbfónmi. S dizajnom a krivkami na zaľúbenie. Teda - na fotenie. pokračovanie článku

Ludrovská dolina – takmer zabudnutý kút
Pri poslednej liptovskej návšteve sme sa s Paľom vybrali neprebádanou cestou z Ludrovej na nízkotatranský Salatín (1.630 m n.m.) zo severnej strany Nízkych Tatier. pokračovanie článku
Dnes už viem, že zvieratá rozprávajú
Donedávna som tomu ešte neveril. Ale teraz je to inak - všeličo som totiž na vlastné oči videl a na vlastné uši počul. A rád sa s vami o zážitky podelím ... pokračovanie článku
Strážcovia lesa - z hrdze
Trošku šrotu; niekto sa s ním pohral a mne vyčaril úsmev na tvári. Neviem presne čím - možno tým kontrastom odpísaného šrotu a pocitu, že ho oživil a vdýchol mu dušu. Nechcel som vám ich zatajiť - veď strážia lesy a keď už nič iného... na niekoho zapôsobia. Podobne ako na mňa. A to bohate stačí... pokračovanie článku
Labuť - tichá elegancia
Po ženách a pávoch jedno z najelegantnejších stvorení aké poznám. Nevidel som ich už roky. Dnes mi ich, počas návštevy Tulln an der Donau, privial slnkom omámený Dunaj. Netušili, že som nebol na naše stretnutie pripravený ~ hoci, kŕmením im človek nerobí nič dobrého a tak som im vytvoril aspoň malý album. pokračovanie článku
Wienerwaldsee ~ 20km od Viedne [Fotoreportáž...]
...okolo jazera, zriadeného v rokoch 1895-97. V lete ho navštevujem takmer každý víkend, väčšinou na bicykli. Dnes som na tých štyroch kilometroch - po brehoch - chytil a zakonzervoval zopár momentov. Na osvieženie, keď bude opäť zima. No dnes: 29°C, slnečno, silný vietor, chuť zdieľať a radosť z fotografie ~ možno obojstranná. pokračovanie článku

Fotografický komiks
Fotografický diptych je považovaný za nie jednoduchú disciplínu. Spojením dvoch často banálnych a niekedy aj bizarných záberov prináša novú vrstvu, nový význam a diváka núti hľadať súvislosti a nové myšlienky v pozadí. Obvykle sa diptychom autor snaží vyjadriť vážnu myšlienku. Takto je koncipovaná aj väčšina mojich fotogafickách diptychov. pokračovanie článku

Mačacie rande - fotopríbeh
Keď som prišla bývať na dedinu, mačacia ruja bola jedna z mojich prvých nočných môr. Na jeseň a na jar dochádza u mačiek k pravidelnému pudovému správaniu vedúcemu k zachovania rodu. Zvádzanie je spojené s hlasným, naliehavým volaním. Trvá pár dní, kým všetky mačky v dedine privolajú toho pravého kocúra a tí majú nastražené uši aby počuli hlas tej pravej mačičky. Ak sa im pozdáva, tak sa spária a je do nasledujúceho obdobia opäť pokoj. pokračovanie článku

Deň Zeme alebo zachraňovanie "Liptovského plesa"
Keď som sa naposledy spýtala Paľa, či je v Západných Tatrách nejaké podobné pleso ako Štrbské vo Vysokých Tatrách, či Vrbické v Tatrách Nízkych (samozrejme okrem Roháčskeho plesa), zamyslel sa a s výrazom osvietenej mysle zvolal "jasné". "A ako sa volá?" "Predsa Liptovské". Chvíľku som na neho začudovane pozerala a až po chvíli mi došlo, že si zo mňa strieľa. Mal na mysli Liptovskú Maru. A odvtedy ju volám jemne a s láskou Liptovské pliesko. pokračovanie článku

Na oblohe - fotografie
Byť tak vtákom a vyletieť medzi mrakmi, byť malým princom a hrať sa v oblakoch, sedieť v lietadle s nosom prilepeným na okienku alebo len tak ležať v tráve a pozorovať čo sa deje nado mnou. Rada pozorujem oblohu, moje myšlienky plávajú v čase a ako mraky sa postupne rozplynú. pokračovanie článku

Známa Neznáma alebo PVE Čierny Váh
Ani som sa nenazdala a moje želanie, stáť niekedy zoči voči vodnému dielu Čierny Váh a hľadieť na tatranské štíty, sa splnilo. A okrem zážitku z krásnych výhľadov som sa dozvedela kopec zaujímavých informácií. pokračovanie článku

Účes a lá vrabčiatko ... milé.. :)
"Dnes tuším nezaspíííím. Ja sa tak teším, že asi puknem!" písala mi Janka cez chat, keď som ju vyhlásila za výherkyňu totálnej premeny. Jej vlasy súrne potrebovali "refresh" a tak som (dúfam), spravila zo šibalského chlapčenského kukuču Janky ozajstnú ženu. pokračovanie článku

Všedný deň
Všedné dni sa opakujú so železnou pravidelnosťou, len občas ich prerušia nevšedné udalosti. Je to ako naše nebo, teda vlastne obloha, chodíme pod ňou a zväčša ju nevnímame. Až raz sa nevšedne usporiadajú mraky nad nami a sme prekvapení krásou sveta. pokračovanie článku
Prvé sanitky v Prešove?
Keď som mal asi 17 rokov, našiel som kdesi staršie fotografie sanitiek s nápisom Prešov na dverách. Fotografie som odložil a po čase na ne zabudol. Pripomenula mi ich výstava v SNG minulý rok- Nové Slovensko 1918- 1949, zrod moderného životného štýlu. pokračovanie článku
V záhrade
Ako som tak polehoval v tráve, pozeral na oblaky a (oslepený slnkom) čítal diskusie (a ako je u mňa zvykom - po nich samotné blogy), rozmýšľal som... či nám môže byť až tak zle, keď máme čas čítať a písať. Môže. Ako automaticky berieme... rastliny, včely, vtáky, mravce, ktoré nás celý život obklopujú. Ako dni, keď nevieme ako ďalej, vystriedajú rána s úsmevom v zrkadle. A o sto rokov už nikto z nás nebude žiť, samozrejme až na pár. Všetky naše problémy raz vypršia… Dnes je dnes, no možno poteší pár momentov z divadla prírody. Pre každého... no pre tých dnes zamysleno-smutnejších dvojnásobne - nech pri pozeraní (aspoň na) chvíľu na všetko zabudnú. Alebo ~ len tak pre potešenie… fotografie sú ešte čerstvé. pokračovanie článku

Medzi púpavami - fotografie
Zelenožltým kobercom kráčam každý deň a zdá sa mi to prirodzené a také bežné, že sa už ani nezastavím a nepozriem pod nohy keď šľapnem na žltý kvet púpavy. Dnes som to ale zmenila. Ľahla som si do trávy a trochu som si s púpavami pohovorila, o ich pocitoch, o ich užitočnosti a kráse, o našej nevšímavosti a ľahostajnosti. Povedali mi, že občas túžia po našej pozornosti. Sľúbila som im, že to skúsim napraviť a splniť ich želanie, skôr než ich kvety zblednú a rozfúka ich vietor po lúke. Urobila som nasledujúci fotoreport ako poďakovanie za krásny žltý jarný sen. pokračovanie článku

Rezbári a ich sochy
V parku v Rakove, v malej dedine ležiacej asi 10 km južne od Martina, sa tento týždeň stretlo niekoľko rezbárov. Z kmeňa a hrubých konárov starého platana vytvárali za pomoci sekier a motorových píl drevené sochy. Strom minulý rok vyrezali, pretože jeho kmeň bol do výšky asi dvoch metrov dutý a hrozilo, že sa pod svojou váhou čoskoro zrúti. pokračovanie článku

Internet vás fotiť nenaučí
Fotím, fotíš, fotíme. Tí menej nároční mobilom, dovolenkári a šťastní rodičia najskôr kompaktom, a tí, čo sa považujú za vyššiu kastu a takmer profesionálov, zrkadlovkou. Terrabajty digitálnych obrázkov putujú zo senzorov všetkých veľkostí do pamäťových kariet, aby následne väčšina z nich skončila svoju existenciu na pokyn tlačidla „delete". pokračovanie článku
Starý dobrý kamarát Zenit
Mám super kamoša. Je to rovesník, ale je z Ruska. Rečovú bariéru vieme prekonať spoločným pohľadom na vec. Beriem ho všade, aj keď je niekedy priťažký, no som rada, že je so mnou, je mojím tretím (analógovým) okom. Strávili sme spolu celé detstvo. Bol najprv kamarát môjho otca, no odlúčili sa, prednosť mal novší model. Pripadol mne a ja som za to veľmi rada. Precestovali sme spolu kus sveta, aj keď len toho slovenského, do lietadla ho neberiem, aby mu to neuškodilo na žalúdok. Aj napriek vysokému veku a poškodenému očku sa mu snažím venovať a utužovať ho pri živote. Zenit. pokračovanie článku
Na skok do Zakopaného ...
... alebo pár obrázkov a viet o tom, čo sme videli za štyri hodiny. Možno si poviete si, že je to málo času na tak zaujímavé mesto, ale niekedy je lepšie aj málo ako nič :-) Snáď vás nasledujúce riadky o tom presvedčia. pokračovanie článku
Katedrály i kapličky v objektivu fotoaparátu.
Nádraží se fotí snadno, protože nikam neuteče, to říkal už Švejk. A to platí i pro kostely. Ať už jsou to katedrály, chrámy, kostely, kostelíčky nebo kapličky. Nekonečné téma. Nejsem věřící, ale nijak mi to nebrání, uznale obdivovat umění a fortel našich předků. Je málo míst, která někdy nepostihla velká voda, ale nikdy jsem neslyšel, že byl vytopen...kostel. Už tehdy věděli svoje, jen my jsme často s moderní výstavbou chytřejší než papež, ne-li víc. pokračovanie článku

"Veľkonocovanie" v údolí pod Králickým Sněžníkom
Veľkonočné sviatky sme sa s Larisou rozhodli stráviť mimo naše domovy. A keďže je Larisa sčítaná stvora, našla zaujímavý tip na výlet, o ktorý sa teraz s Vami podelím. pokračovanie článku

Za divokou vodou - fotografie
Do programu veľkého víkendu sme si zaradili cestu do Čunova pri Bratislave. Chcela som si nafotiť divokú vodu a bola som prekvapená čarovnou prírodou zákutí Dunaja. Napriek tomu, že som žila v Bratislave dosť dlho, túto divokú a súčasne romantickú prírodu som nepoznala. pokračovanie článku

Chcete byť blond? Zosvetľujte postupne. Časť prvá...
Zuzana je športový typ žienky, profesionálne robí triatlon a tomu zodpovedá aj jej účes. To znamená krátke, extravagantné vlasy, s ktorými nie je veľa roboty po vylezení z bazéna. Vždy keď sa príde ku mne strihať, špekuluje, čo by sme vymysleli nové. Tentoraz nás napadlo, že z nej urobíme blondínu, takú ako sa sluší a patrí... :) A tak sme sa do toho dali.... pokračovanie článku
Nechtiac odpočutý rozhovor ...
... alebo dekorácie v oknách. Počas potuliek po zákutiach Slovenska ma opäť zaujali okná a ich výzdoba. Fantázia zapracovala a (fiktívny) dialóg mohol vyzerať napríklad takto: pokračovanie článku









