rebríčky
noví blogeri
blogeri
SME si všimli
- Juraj Lörinc: Urodilo sa v apríli 2013 (diskusie) - 2. časť
- Martina Tóthová: Zápisky z veteriny – čo (ne)robiť
- Miroslav Lisinovič: Skutočnosť a model: riadiaci vozeň 951.001 Push-Pull
- Peter Kováč: Mailom sa šíri nevydaný článok o alkohole za volantom
- Jana Shemesh: Svetlanina mama
- Roman Daniel Baranek: Varíme s medveďom - Kuracie krídielka na môj spôsob
- Mirka Vávrová: Pani učiteľke s láskou
- Martina Paulenová: Čo všetko dokáže nádorová bunka
- Beáta Grünmannová: Kniha Danielova alebo Hevierov Mene Tekel Ufarsin, I /knihoholizmus
- Peťan Lukáč: A čo vlastne ovládaš ty? Ja? Ja viem po anglicky...
- Michal Gažovič: Zrýchlený odtok vody z krajiny- fáma, alebo krutá realita?
- Tibor Pospíšil: Úskalia marketingového uprednostňovania nových klientov
- Marie Stracenská: Gumka
- Peter Farárik: Učiteľ a zázraky na počkanie
- Magda Kotulová: Ako končia - tí po kútoch...?
Najvyššia karma za 7 dní
- Dávid Králik: Tak ja Vám poviem, pán Kaliňák, čo nie je férové
- Daniel Lipšic: Ficova voľba
- Radovan Bránik: Môj najobľúbenejší vtip o policajtoch
- Peter Konček: Riadi Ficov poskok Ústavný súd?
- Ľubomír Galko: Smerákom sme definitívne stopli 21 miliónov eur
- Jozef Venglovič: Ficove zúbky cvakli naprázdno
- Aliancia Fair play: Protest pred parlamentom bude o sebaúcte - nemôžeme neurobiť nič
- Tomáš Bosák: A to je čo za dodatok pán premiér?
- Tomáš Bosák: Keď Harabin potľapkal Gašparoviča
- František Vážan: Koľko stojí porušenie Ústavy?
- Marcel Marcišiak: Úmrtný list demokracie alebo čo nám ukázala kauza Čentéš
- Tomáš Bosák: Z vládnych sľubov ostalo veľké....nič!
- Jozef Maťaše: Všimli ste si, ako sa u nás znovu vzmáha "papalášizmus"?
- Tomáš Bosák: Ficove zapáchajúce alibi
- Dávid Králik: Už to začína byť nudné, páni politici
Najčítanejšie za týždeň
- Samo Marec: Pár slov pre pravicu
- Samo Marec: List Karolovi: Žiť v krajine, v ktorej sa kradne
- Radovan Bránik: Môj najobľúbenejší vtip o policajtoch
- Martin Dubéci: Prečo sa v ČR darí odhaľovať kriminalitu na najvyšších miestach?
- Roman Slušný: Ako dvaja mladíci vybabrali s Chrisom Normanom v Senici...
- jana blahova: Facebook a politici
- Peter Kováč: Mailom sa šíri nevydaný článok o alkohole za volantom
- Erich Mistrík: Školstvo opäť odchádza od reality
- Richard Sulík: Prezident: Chce to Pána, nie Uja
- Ľubomír Galko: Smerákom sme definitívne stopli 21 miliónov eur
- Peter Choma: Prezidentské voľby
- Mirka Vávrová: Pani učiteľke s láskou
- Milan Krajniak: Otvorený list nemenovanému známemu blogerovi
- Tibor Pospíšil: Úskalia marketingového uprednostňovania nových klientov
- Marie Stracenská: Námorník
kalendár
Články mimo vášho výberu
- Matej Cvengroš: reklamy a reklamy ...
- Matej Cvengroš: v pasci
- Teodor Komenda: Účinný preparát
- Gabriela Závacká: Je zlé byť chorý, chudobný alebo starý
- Rudolf Drábek: Po tráve sa nechodí, po tráve sa smeje
- Rudolf Drábek: Oko za oko
- Juraj Režo: Homosexualita, pedofília a Human Rights Institute (vízie a trendy)
- Rudolf Drábek: Tuposť a zlosť
- Juraj Polacek: Rozprávka pre poslancov štátostrany
- Marika Papinčáková: Ak je Česko banánová republika, čo je potom Slovensko?
- Peter Švec: Politický generálny prokurátor rovná sa beztrestnosť a pohoda
- Gabriela Závacká: Štát svojich občanov nechráni, ale ubližuje im
- Anton Lisinovič: Deň otcov
- Marcel Pančuška: Protestujem a žalujem.
- Peter sabela: Povinnosti detí
- Co bude dál aneb z louže pod okap
- Kdo zaplatí Klausovi státní pohřeb? He?
- Fotoblog: Kvapky
- Promluv k nám ... O atentátu na říšského protektora
- Premiérka Němcová jako naděje pro skutečné občany
- Policejní plukovníci loví dynamitem...
- Zakryje jako fíkový list kmotrovské lotry zimní královna Němcová..?
- Já jsem také zhnusen, pane Kalousku!
- Výzva Nejvyššímu správnímu soudu
- Marie, zvonky a Santini
- Šmírování, odposlechy, tunely a vůbec politické hnojiště
- Hledá se politik. Zn: vrcholný
- Vy mládenci, kteří jste jako já...
- Co se tutlá mezi námi
- Tvor zvaný „homo politicus“ kouzla zbavený / 1 /
Strašiak a krkavec
Rada si chodím zabehať po práci hore do viníc. Vinice sú také vzdušné, kopcovité a zvlnené, zelené a svieže, a v ich zastrihaných korunkách a v pooraných hriadkach medzi sadmi vidno dotyk starostlivej ľudskej ruky. Je úžasné koľko zelenej farby tam je. Zelená je život. Ak je niečo vo francúzskom múzeu v oddelení Étalon vystavené pod slovom Život, tak je to kýbeľ zelenej farby. Asi preto si ju pýtalo aj nejaké mydlo. pokračovanie článku
Mandala ako jantra duše
Ubehlo už niekoľko rokov, čo som naposledy písala o mandalách. Počas toho obdobia sa mnohé udalo, zmenil sa mi niekoľko krát životný príbeh a i mandalky prešli svojím vývojom. Vnímanie sa mi prehĺbilo životnými skúsenosťami a možnosťou poznať iné filozofie, kultúry, náhľady na život. Už ich vnímam akosi komple, inými očami, snáď viac intuitívne, vnútorným okom. Stále ostali pre mňa tajomné, v mnohom ešte ťažko uchopiteľné. pokračovanie článku
Moja kvetina je niekde tam...
Prišlo mu to definitívne až po štyridsiatke. Alebo už po štyridsiatke? Definitívne pochopil, že svet sa rúti po ceste, na ktorej je naivné a bláznivé očakávať zastávky so šťastím. Myslel tým to pravé, trváce šťastie. Šťastie ozajstné. To šťastie, ktoré je životným šťastím pre človeka nájsť. pokračovanie článku
Zvonček po paraglajdistovi
Keby tých zopár diskutujúcich v topkách, čo nevedia odolať nutkaniu vyjadriť sa k smrti cudzieho človeka mali od neho aspoň takýto malý zvonček na pamiatku, asi by sa vyjadrovali inakšie. A možno ho aj niektorý z diskutujúcich má. Možno si ho kúpil v Úľuve či na niektorom z remeslelníckych jarmokov a vytešuje sa z neho. Takých zvončekov je na tisíce a robia ich viacerí kováči. Jedným z nich bol aj Ľubo, ktorý si svojich pätnásť minút slávy "užil" veľmi nespravodlivo. Musel spadnúť a zabiť sa, aby bol pre niekoho zaujímavý. Prvý krát som ho videl spadnúť pred tridsiatimi siedmimi rokmi na zemiakovej brigáde. Dosť sme sa pri tom nasmiali. pokračovanie článku
Bežecký život v petržalskom Dračom údolí,.......
A keď už konečne vyliezol aj Pán slnka - Slnečník a opäť prebudil celé petržalské Dračie údolie k životu - zobudil svojimi lúčmi opäť všetky človečiny... Pohladil im konečne tvár, srdce, dušu.. A v dračom údolí zase začal pulzovať život!Petržalské ramená začali žiť! Moje tenisky na mňa opäť kričali z diaľky: "Vezmi nás von, na prechádzku, chceme uzrieť zase ľudské bytosti, nahliadnúť do ich duší cez ich príbehy!..." Áno! Zobrala som ich zase von. Áno, presne v tomto čase beží somnou milý pán, ktorý na mňa máva. Jeho dlane sa zdvíhajú iba pri počte nového kilometra. Áno, presne v tomto večernom čase stretávam pani Janku. Má 45 rokov. Behaniu sa začala venovať presne po tom, ako sa jej život zmenil- autonehodou. Áno, presne v tomto čase chodí venčiť psíkov pán Emil. Má troch psov. Áno, presne v tomto čase už Slnečník zapadá pomalyčky na spánok. Pohladil niekoľko ľudských bytostí a išiel zase odpočívať, aby ho mohla vystriedať Pani Noc. Áno, presne v tomto čase beží na druhej strane aj Michal. Vraj operácia platničky. Po cvičení cchi kungu sa jeho problémy rázom zmenili. K cvičeniu pridal aj aktívny pohyb. Z nebežca sa stal bežec, z bežca začiatočníka neskôr bežec aktívny...... pokračovanie článku
Len tak večerným mestom...
Len tak si kráčam neskorým večerným mestom..po chodníku často plnom odpadkov od odhodených pohárov od kávy, cez papiere od hamburgerov.. vo vzduchu sa miešajú rôznorodé vône z otvorených reštaurácii, cez stánky s kebabom .. Mám zmiešané pocity a vlastne ani som nechcel ísť a nemal som sem v pláne.. ale keď už som tu.... potom všetkými pocitmi sa snažím absorbovať tú jemnú mladosť, prirodzenosť.. pokračovanie článku
Zápal močových ciest a štátnice? Och, áno.
Zajtra mám obhajobu. Nerobím z toho žiadnu veľkú vedu (inak by som nesežala - sedieť + ležať - takto večer a neťukala do blogu). Jediné, čo ma fascinuje, je fakt, že si život zo mňa dokonale vystrelil. "Tak ty hovoríš štátniciam šťanice? Tu máš nejakú poriadnu šťanicu!" pokračovanie článku
Ako z románu. Skoro.
Zvoní mi telefón. Mám sa dostaviť za Majou. Odštátnicovala, na veľkú radosť všetkých zainteresovaných. Potrebuje sa rozprávať. My sa veľa rozprávame, veľa si píšeme. Už teraz je to na menšiu knihu. Na úvod nie príliš formálne formality ohľadom štátnice a úvodný oslavný kalíšok, venovaný, ako inak, šťastiu. A je to pravda- študentské roky sú najkrajšie. pokračovanie článku
der beste Galle
Kto bol Karl Mank a podľa akých kriérií a prečo bol najlepší? Poručík, ktorý podľa dátumu úmrtia zomrel (padol?) v poslednom roku I. sv. vojny, má na cintoríne sv. Mikuláša v Bratislave pomník. A na ňom pre mňa nezrozumiteľný nápis. Bude ho vedieť niekto vysvetliť? pokračovanie článku
Zmeny
Vôbec som si nevšimla, kedy z nás stiahli kožu a opäť ju niečím vyplnili, to len teraz zisťujem, že niečo nesedí, trčia z nás nitky a vnútro hrkoce. Ostáva nám len hmatom alebo palicou, celkom ako slepci, skúmať obsah vriec alebo hrdzavým nožom viesť nerovné čiary a nazerať do riek. A potom niekto vyrozpráva príbeh o ľuďoch, čo v sebe nemali nič, len plno tlejúcich uhlíkov a dve palice. Strašiaci v maku. Tí krehkí sú plní slov, šuchocú a rozpadávajú sa v nich všetky otčenáše sveta, iných možno prerezať a čítať z ich reliéfu, absorbujú do seba každého blízkeho človeka, sú v nich navrstvení. pokračovanie článku
Príbeh s koncom
Predstavte si, že...
ste manželský pár, narodí sa vám nádherný druhý syn a pár týždňov po pôrode príde o sluch. Či za to môže prístup lekárov, alebo iba nepríjemný zápal už teraz nie je dôležité. Volajme ho napríklad Kubo. Toto je príbeh nielen o ňom. Je to príbeh s koncom. pokračovanie článku
Les a mydlá
Písať o sebe je vždy to najťažšie, a najľahšie zároveň. Lebo nie je nič jednoduchšie ako počúvať svoje vlastné myšlienky, klásť písmeno po písmene svoje názory na papier, kde Vám nik neodpovedá, ani neodporuje, a Vy si veselo pokračujete vo svojich litániach bez hraníc. Ale ak Vás šibalka Štastena obdarila darom sebakritiky, niet súčasne nič ťažšieho. A preto, keď som mala napísať do profilovky jedného internetového portálu, združujúceho píšuce hlavičky, niečo „O mne", prišli mi na rozum len dve vety: „Milujem les. Svojho manžela, a bicykel." pokračovanie článku
Večerné blues
Dnes, som si po dlhej dobe zapálila svoju prvú cigaretu. Až mi bolo divné, keď ma ráno o siedmej moje kroky nezávisle od mojich myšlienok, či vedomých rozhodnutí zaviedli do trafiky. Bola to neovládateľná potreba, akoby pud, keď si neuvedomujete, že sa niečo deje, no jednoducho sa to deje. Môj jazyk rozprával svoje vlastné slová, moje ruky nedočkavo schmatli krabičku a nohy ma odnášali preč. pokračovanie článku
Také ľahké, také ťažké
Nie, nie, už zase a ešte stále to nie je moja koža, do ktorej sa usilujem vliezť. Ešte stále sú tu len čiesi predstavy, do ktorých sa snažím zbytočne vmestiť, predstavy, do ktorých sa ale nikdy celá nevojdem, do ktorých sa mi nechce a nemusí sa mi chcieť; predstavy, ktoré sa nedajú žiť. Aj takto sa to dá - aj takto sa dá strácať čas. pokračovanie článku
Pochybnosti veriaceho človeka
„Vždy jsem věřil v čísla, v rovnice, logiku, která vede k závěru. Ale po životě v tomto přesvědčení jsem se zeptal, co je skutečně logika, kdo vynáší závěry...Moje pátrání mě provedlo přes fyzično, metafyzično, iluze a zpět. A já jsem udělal nejdůležitější objev v mé kariéře, nejdůležitější objev v mém životě. Pouze v záhadných rovnicích lásky, můžeme najít nějakou rozumnou logiku...“ (citát z filmu Čistá duša – profesor John Forbes Nash pri preberaní Nobelovej ceny za ekonomiku ďakuje manželke za podporu a lásku) pokračovanie článku
Môj najväčší sen
Každý človek ma rôzne túžby, či sny. Pravdepodobne. Neviem, ako to funguje u ostatných ľudí, ale u mňa je to tak, že nosím v sebe dva druhy túžob. Také, ktoré by bolo fakt úžasné a super kebyže sa splnia, ale ak nie, tak nič katastrofálne sa nedeje a také, pri ktorých urobím všetko pre to, aby sa stali skutočnosťou. Tento príspevok chcem venovať predovšetkým tým druhým spomínaným, resp. môjmu najväčšiemu snu. pokračovanie článku
mala som štyridsať, bolo dobre. teraz mám dvadsať a pubertu
Dnes doobeda mi zvonil telefón. Ostala som prekvapená, pretože každý, kto mi voláva, to už mal za sebou z predchádzajúceho dňa - mamina, Vančo, brat. So šéfom som sa rozprávala deň predtým, takže som vedela, čo mám robiť, nemal dôvod mi volať ani ten. Viac ľudí mi netelefonuje. Deprimujúce, ale pravdivé. pokračovanie článku
Príhovor na dzedzinskej slávnosci (máj, roku Pána 2042)
Milí mojí, dakujem, že sa vám móžem, jako rodák odtalto, prihovorit pri príležitosci 780. výročá prvej zmjénky o našej dzedzine. Narodzil som sa tu, a naprjék tomu, že som odešól bývat preč, ket som začal študuvat na vysokej, vazbu na naše Dubové som nikedy nestracil. Takže ščuleky, už konečne jako dóchodca, šak teda aj mám sedemdesát rokov preč, sa scem v nékolkých slovách podzelit s vami o pár mojích spomjénék. Keré najmä mladým trochu naznačá, jak sa v Dolném Dubovém žilo počas posledných tridsad rokóv dvadsátého storočá. pokračovanie článku
Jeden z najkrajších zážitkov
Je tomu asi tak 2 až 3 mesiace dozadu. Naši skvelý susedia boli u nás na návšteve a práve boli na odchode. Išiel som s nimi, pretože sused mal nejaký problém z notebookom a domnieval sa, že ja mu budem vedieť s tým pomôcť. Ani som len netušil, aký úžasný zážitok ma u nich čaká. pokračovanie článku
Šteniatka
Voľné pokračovanie príbehov pre deti o psíkovi Baki. Bakine šteniatka boli rozkošné. Ako všetky mláďatá na svete stále chceli, aby sa mama Baki s nimi stále hrala. Ťahali ju za chvost, preliezali, klbčili sa s ňou. Ona ich zase učila, ako sa brániť pred napadnutím cudzím psom - ako si chrániť krk, ako na neho odzadu zaútočiť, ako vrčať, čo sa nesmie žrať, kde sa nachádza nebezpečenstvo, ako štekaním oznámiť návštevu a všetko, čo vedela ona a čo majú také šteniatka vedieť, aby prežili a stali sa z nich dobré strážne psy. Keď už toho mala dosť, nechala ich hrať sa spolu samé. Ona vyliezla na búdu , kde v pohode oddychovala a pozorovala svoju ratolesť, ako rastie. Hovorili sme tomu, že ,,kávičkuje,,. pokračovanie článku
Na niektoré veci čakať netreba
Najmä na tie, ktoré tak doživotne meškajú, len sa väčšinou nenájde nikto, kto by mal to srdce povedať nám to, najmä my sami nie - a vôbec, vtedy sme spravidla v sebe tak prudko stratení a čo nás ťahá, je len ťažká viera v to, čo tak veľmi chceme; taká ťažká viera, že odmietame prijať možnosť, že chceme nesprávne, že chceme nezmyselne, ba úplne zle. pokračovanie článku
Kým si cestoval, aneb život je občas grep
Chodila som zmätene bosá po byte, omrvinky sa mi lepili na spodok nôh a snažila som sa rozpamätať, kde všade som zanechala stopy oblečenia a iných predmetov v jeho živote. Dni sa mi zlievali ani som nemala pojem o čase, nakoľko v noci bol výpadok elektriny a hodiny v kuchyni blikali štyri nuly a smutnosmiešne som nadávala, prečo som v Ikei nekúpila tie obrovské biele sviečky, ktoré obsahuje skoro každá domácnosť. pokračovanie článku
Vybavte si občiansky a pobozkajte žabu!
Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Tonto výrok antického filozofa Herakleiosa z Efezu poznáme snáď všetci. V bežnom živote sa však uplatňovaniu tejto múdrosti vyhýbame. Opakovane robíme tie isté chyby, dostávame sa do dennej rutiny. Nadávame, že je všetko zlé, ale nezmeníme nič na svojom správaní, na zvykoch, práci - nechce sa nám výjsť z našej zóny komfortu. Zabúdame, že celý svet je už v nasledujúcej minúte iný. Iba my v našej mysli stojíme na jednom mieste a nepohneme sa. A to chceme, aby sa zmenilo niečo v našom živote. pokračovanie článku
Brnkanie na city
Pajo, pajo, nadšene zakričal chlapček, nebezpečne sa nakláňajúc z kočíka, s prstom namiereným na semafór. Pohľad na malého usmiateho človiečika, aj mne roztopil ústa do úsmevu. Úsmev to je najkrajšia chytľavá detská choroba. Ja ju vždy dostanem. Zrazu v mojej hlave niečo zablikalo ako ten zelený pajo na semafóroch a moje myšlienky šli a šli až zastali pri otázke. Kedy som to zabudla a prečo? Nemám to náhodou z učenia?!:) pokračovanie článku
Mydlová terapia ... značka "handmade"
„Vždy som chcela robiť mydlá," odpovedám na všetky tie prekvapené tváre pýtajúce sa, že ako mi to napadlo. Bol to taký môj tajný sen už od mladi. My sme totiž doma nikdy nemali voňavé mydlá. A keď po komáči došiel taký voňavý zázrak menom Fa, tak sme mali prísny zákaz ho použiť a šup s ním do prádla. A tam pekne pár rokov tvrdlo v skrini, pričom ani s najväčším vypätím som nedokázala oceniť mydlovú vôňu bavlnených tričiek a kockovaných flaneliek. Lebo keď ja som bola malá, tak vtedy sa svet okolo mňa delil na komáč a dobu „po komáči". pokračovanie článku
Sedem “hriechov” v konaní človeka. Hriech siedmy - lenivosť.
Posledným, siedmym hriechom, tak, ako ho pomenováva kresťanstvo, je lenivosť. Náboženskú náuku ale nechajme bokom. To, že niekto oddychuje a nič nerobí, ešte neznamená, že sa dopustil hriechu. Preto lenivosť zameňme radšej za slovo nečinnosť. Je na jednej úrovni s ostatnými hriechmi, ale tým, že dotvára celistvý obraz o ľudskom konaní, stojí akoby nad nimi. Je súčasťou nášho konania vždy, keď môžeme urobiť niečo pre seba, ale nestane sa tak. Tým, že nič neurobíme, nič nepokazíme, ale vzdávame sa možnosti ovplyvňovať svoj život. Akoby sme ho ani nežili. pokračovanie článku
Chlapské čiary
Večer som bol v mojom parku. To že sa volá inak, je ale podstatné. Premenoval som ho jeden večer, ani mi nevadilo, že tú zmenu nik zaujatý nespoznal. pokračovanie článku
Keby sa to dalo ..
Vraví sa, že ak si niečo veľmi želáte, tak sa to vraj splní. Stačí si vraj len priať. Takisto sa však vraví, že si treba dávať pozor na to, čo si želáte.. Ale niekedy sa stane, že to, čo si želáte, sa nedá splniť ... pokračovanie článku
Drobnosti, na ktoré zabúdame
Každý z nás sa snaží nezabudnúť na kopec vecí a povinností. Máme plné mobily, diáre či popísané papieriky pripomienok, čo musíme stihnúť. Obávam sa však, že v zozname všetkých týchto dôležitostí chýba to najpodstatnejšie – nezabudnúť na úsmev, zastaviť sa či len tak si vychutnať chvíľu. pokračovanie článku
Sedem “hriechov” v konaní človeka. Hriech šiesty - nestriedmosť.
Šiestym základným hriechom, tak ako ho pomenováva kresťanstvo, je nestriedmosť. Náboženstvo ale nechajme bokom. Svet nie je čierno-biely, hriechy nie sú smrteľné, vnímam ich len ako možné sklony v ľudskom konaní, ktorého podstatou je slobodná voľba. Sme originálne a emotívne bytosti. Chýb sa dopúšťame na základe vlastných pocitov, keď nevychádzajú z hĺbky nášho srdca. Ak nemáme v sebe dostatok lásky, niečoho iného musí prevyšovať. A dostávame sa tak do nerovnováhy. pokračovanie článku
Môj drive – po práci
Po práci – vyvesila som bielizeň, do porcelánovej misky po starej mame natrhala šalátové listy, olúpala vajíčka, zatiahla žalúzie, pár kontaktných šošoviek vďačne vymenila za okuliare a cez pruh slnka šantivo vpustila do obývačky voľný podvečer. Ten sa zlieval s voľným večerom a celou nocou. pokračovanie článku
Knižná reťazovka
Pridávam sa k mase a prispievam svojimi názormi na tému knižnej reťazovky. prečítala som ich na blog.sme.sk už niekoľko a veľmi zaujali :) pokračovanie článku
Vydavateľstvo Inzercia Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy
© Copyright 1997-2013 Petit Press, a.s.
