Rôzne osudy sa stretávajú v jednej nemocničnej izbe...

Práve som sa vrátila z nemocnice. Mala som vykĺbené koleno, operovali ma a preležala som tam 3 dni. Celá moja nemocničná púť však začala už v petržalskej nemocnici na Antolskej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Jabĺčko bolo treba dať na miesto a nohu zasádrovať. Fajn, to sa spravilo, no po tomto ma nepríjemne prekvapili doktorove slová: "Tak, a teraz si zožeňte niekoho ku komu vás má sanitka zobrať."

Vzhľadom na to, že boli asi 4 hodiny nadránom, ma to tak trošku dosť vykoľajilo: "Čože? To tu akože nemôžem túto noc zostať?"

"Nie, vy si vybavíte nejaké ubytovanie a naša sanitka vás tam zavezie."

???! Fajn, sama v cudzom meste, doslova vykopnutá z možného útočiska a s od päty po stehno zasádrovanou nohou som teda začala listovať v zozname a miliardy myšlienok mi v tom momente prúdili hlavou. Našla som číslo strýka, ktorý býva v Bratislave a mala som veľké šťastie, že mal cez noc zapnutý telefón! Šťastie v nešťastí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak sa teraz zamýšľam nad tým, prečo som nemohla na tých pár hodín, kým vyjde slnko, zostať v nemocnici? ... Dobre, už to neriešim. Je to za mnou.

Okrem vykopnutia z Antolskej ma tiež trošku zarazil chladný prístup doktorov, je to ďalšia v poradí, jedna z mnohých, ale už aj to ma prešlo. Len mi to v tých pre mňa dosť ťažkých okamihoch nepadlo dobre.

Potom som prišla domov a tu mi koleno operovali. Dostala som sa, neviem prečo, na detskú izbu, ale bolo tam fajn. Bola som sama a bol tam televízor, kúsok rozptýlenia. Po operácií som sa však z anestézie zobúdzala na plač a vzlykot malého chlapčeka, ktorý ležal vedľa.

SkryťVypnúť reklamu

Volal sa Gabko a mal 4 roky. Po nejakej chvíli sme sa skamarátili a opýtala som sa ho, prečo tu vlastne je.

"Otecko ma kopol," znela jeho odpoveď tónom úplne obyčajným, ako keby sa vôbec nič nestalo, no mne sa pri tom slzy tisli do očí. Keď mu sestrička prišla previazať stehy, ešte viac som sa zhrozila, pretože celé bruško mu špatila veľká jazva. A chlapča samé na izbe, jedinou návštevníkou mu bola len jeho stará mama.

Gabko na ďalší deň odišiel a vystriedal ho iný chlapček. Z pohotovosti išiel rovno na operačku a ja som spolu s jeho rodinou prežívala ten smútok, strach a nervozitu, ktorou trpeli počas operácie. Jeho maminka ho nenechala samého, zostala s ním aj cez noc, aby nebol sám, no slzičky v oiach sa mu leskli stále.

SkryťVypnúť reklamu

A tak sa v duchu vraciam k prístupu doktorov a sestier z Antolskej. Možno je predsalen lepšie ak sa zdravotník obrní istou dávkou necitlivosti voči pacientovi, pretože hlavne prípady malých detí sú niektoré veľmi smutné. Ja sa priznám, nedokázala by som túto prácu vykonávať.

A som naozaj veľmi rada, že som z toho deprimujúceho miesta konečne odišla!

Katarína Acélová

Katarína Acélová

Bloger 
  • Počet článkov:  116
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Tichý pozorovateľ Zoznam autorových rubrík:  Zoznámte sa ...moja tvorba...Len tak...Nová maturitaZo života K8eMoje kritikyNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

723 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu