o tvoroch čo pred časom zvykli umrieť

Na dne zlatej klietky ilúzií vykladanej drahokamom fantázie...

leží samec absintovej víly...

upil sa k smrti falošnými nádejami....

keď umrel drozd

potichu

pomaly

neplakal

nevzdychal

v tom malom čiernom oku sa odrážalo celé nebo ako oceán

krídlo puklo....

tykadlo sa zlomilo..

motýlie krídla vznešenej babôčky...

už nikdy neuvidia slnkom prežiarenú deku s malým chlapcom...