Sváko Gregor bol vždy čudák aj napriek tomu, že bol navonok celkom neškodný. Často sa mu stávalo, že uprostred rozprávania preskakoval z jedného na druhé a preto poslucháči nikdy nepoznali jeho príbehy celé. Býval u syna s nevestou, ktorá sa teda starala o svoje deti a navyše aj o neho.
Raz v noci sa stalo niečo čo načas zmenilo chod Dolných Nerozumníc a nepostaral sa o to nik iný než starý Gregor. Bola práve hlboká noc keď pokojné chrápanie v dome preťal zdesený výkrik. Keďže kriminalita sa tu stala celkom všednou záležitosťou, nikto sa ani len nezobudil. No niekto predsa. Bol to náš Gregor, lebo to zakričal on. Ťažko sa mu dýchalo a bol celý spotený.
- Vrátili sa... - zašepkal celý zdesený.
Narýchlo sa začal obliekať. Vytiahol starý kufor spod postele kde sa skrývala jeho partizánska „uniforma". Chvatne sa do nej obliekol. Sedela mu ako uliata. Ako keby po tie desaťročia iba spal a teraz sa zobudil práve včas, brániť svoju vlasť. Bol taký nabudený, že si chcel aj zaspievať partizánsku pesničku, ale nemohol si na žiadnu spomenúť tak to nechal tak. Ponáhľal sa do garáže pre pušku a náboje. Garáž bola otvorená, lebo Gregorov syn si myslel, že to prekvapí prípadných zlodejov. Náboje našiel hneď. Tie sa skrývali v škatuľke s nápisom - „staré paštéty", ale čo čert nechcel flintu nemohol ani za ten svet nájsť! Musí chytro zobudiť deti!
- Deti moje, kde je flinta? Potrebujem flintu! Fašisti sa vrátili! Počujete?! -
Volal na nich a pritom o dušu trieskal na dvere spálne kde sa snažili spať. Zvnútra sa ozval šuchot prezrádzajúci akými sú priaznivcami prerušovaného spánku. Chvíľu bolo ticho a potom sa ozvali tlmené kroky až nakoniec Gregorova nevesta otvorila dvere. Chvíľu sa rozospato potácala vo dverách, oblečená v čipkovanej nočnej košeli a uprela od spánku malé oči na starého Gregora.
- Čo je sváko, čo sa vám porobilo? Takto v noci... nezbláznili ste sa hádam? Čo buntošíte?
- Dievka moja, kdeže si mi flintu dala? Neviem ju nájsť!
- Flintu-u-u?? -spýtala sa ho zdatne zívajúc. - Flintu som, tuším, do žita bola hodila! Prečo? Načo vám je flinta o druhej v noci, starký?
- Na strieľanie!
- No to viem, že si ňou polievku miešať nebudete.
- Musím chrániť našu vlasť!
- Pred kým sváčko? Nik predsa neútočí na vlasť o druhej nadránom.
- Pred fašistami! A povedz, skrývaš azda niekoho v pivnici?
- Zemiaky. Vysvetlíte mi o čo vám vlastne ide a čo sa stalo, že ste celú chalupu pobudili?
- Odchádzam do hôr brániť svoju vlasť! Vy si tu len vylihujte. Veď vás prejde smiech.
S týmito slovami sa zvrtol a odišiel. Nevesta ho veru nezdržiavala, lebo si myslela, že to bol len taký rozmar, alebo úlet starého deda. Pokračovalo sa v načatom takže o päť minút sa znova chalupou ozývalo spokojné chrapkanie. Starý Gregor hneď potom ako našiel flintu trielil do lesa.
Ráno akoby sa pod sváčkom zem prepadla. Syn stratil chuť do jedla od toho čo si hlavu lámal nad tou záhadou. Chodil hore dolu po dome v nádeji, že mu práve to pomôže myslieť. Žena zalamovala rukami a dvadsiaty raz prisahala na krucifix, že jej povedal, že chce ísť brániť vlasť s puškou v ruke. Nikto jej neveril, lebo o takej sprostosti v živote nik nepočul a dokonca ani krčme o tom nič nevedeli. Ale žena si za svojím tvrdohlavo stála.
- Vravím vám, pochytila ho partizánska slina! Isto šiel do hory, hrať sa na povstalca. Bodaj ho parom skáral! Len nech sa vráti, ja mu ukážem, ešte tam dáku háveď pľuhavú nachytá. Ja ho odvšivovať veru nebudem!
Za dva dni u nich pri bránke zazvonil zvonček. Stál tam policajt a držal za rukáv spokojného a vysmiateho - starkého Gregora. Keď si poňho prišli priam žiaril šťastím. Strážnik im poradil aby ho na noc zamykali až ho to znova schytí. Na dôvažok im dal oficiálnu obálku. Otvorili ju, bol v nej list a na ňom stálo:
„Týmto vyjadrujem úplnú vojenskú kapituláciu Horných Nerozumníc. Odovzdávam správu obce pod Dolné Nerozumnice."
Vlastnou rukou podpísaný - starosta Horných Nerozumníc
