V slovenskom mediálnom priestore rezonovala v pondelok rozprava o štátnej tlačovej agentúre TASR, ktorú článkom "Významné médiá končia s TASR" rozbehol portál Sme.sk. Nebudem sa vyjadrovať k problematike prílivu či odlivu odberateľov, a to z dôvodu, že v tomto smere nie som kompetentný. Pozastavil som sa však nad polemikou kvality spravodajstva a vyhlásením šéfredaktora Sme.sk Tomáša Bellu.
Sme.sk si na pondelok pripravilo experiment - jeden deň neuverejňovať spravodajstvo TASR. Presnejšie, portál Sme.sk obmedzil výber z agentúrneho servisu na päť správ. Bella vyhlásil, že cieľom je vyskúšať, ako bez servisu dokáže portál fungovať. Proti tomuto nič nemám a keďže išlo o jednorazový experiment, taktiež ma osobne zaujímalo, aký výsledok prinesie. Správa portálu Mediálne.sk ma však prinajmenšom zarazila. Citujem: "Podľa Bellu sa absencia TASR prejavila na kvalite spravodajstva skôr pozitívne, pretože redaktori nemuseli triediť veľké množstvo správ a opravovať chyby, ktoré sa v textoch objavujú." Pochopil som to tak, že čím menej práce redaktori majú, tým kvalitnejšie je spravodajstvo. Môžem sa spýtať, aký veľký je podiel práce redaktorov so servisom na ich práci ako takej? Nech je odpoveď, ktorú neočakávam, akákoľvek, Bellov argument neobstojí.
Po prvé, vyplýva z neho, že "veľké množstvo správ" je pre redaktorov problém. Prosím vás, vyrovnajte s ním, pretože inak nebudete pokojne spávať. Po druhé, argument latentne podsúva postoj, že správy sú tak smutne nekvalitné a plné chýb, v každej je ich určite minimálne päť, že sa to nedá vydržať. Navrhujem Sme.sk ďalší experiment: vytiahnite si celodenný servis a vypočítajte podiel obsahovo chybných správ. Sám som na to číslo zvedavý. A po tretie, nie je pravdou, že chýb a nepresností sa dopúšťajú aj samotní redaktori Sme.sk? Alebo sú tak dokonalí, že "veľké množstvo správ" a "opravovanie chýb" ich osobne poškodzuje?
Priviedlo ma to k téme "kvalita spravodajstva". Podľa môjho názoru je princíp rovnaký. Na prvom mieste je informácia a posúdenie jej spravodajskej hodnoty. Ďalším krokom je spracovanie informácie a poslednou fázou je editovanie, keď sa spracovanie posúdi po štylistickej stránke, z pohľadu formy a v ideálnom prípade sa overia všetky informácie, ktoré správa obsahuje. Tento postup je všeobecne platný pre každého redaktora. To, že TASR používa špeciálny agentúrny jazyk s mnohými atribútmi, ktoré ho líšia od povedzme bežného novinárskeho, nezohráva úlohu, pretože "kvalitné" spracovanie v tomto prípade neznamená "jediné správne".
Správy sú, samozrejme, kvalitatívne porovnateľné, to sa nemôže poprieť. Ale z akého uhla pohľadu meria kvalitu šéfredaktor Sme.sk, to je mi záhadou, pretože jeho vyjadrenie nasvedčuje skôr tomu, že v prípade spravodajstva je to podľa množstva strateného času jeho poddaných.
TASR poskytla k experimentu oficiálne stanovisko ústami hovorkyne Anny Ghannamovej, v tomto prípade založené na neoverenej informácii, že Sme.sk experimentom reagovalo na vyhlásenie TASR, že jej produkcia "tvorí najväčší podiel spravodajstva tohto portálu". Ghannamová považuje experiment za úsmevný. Ja len dodám, že zdôvodnenie jeho výsledku je z môjho pohľadu veľmi smutné.
