reklama

Srbsko | Postrehy o živote tunajších Rómov

ADRA Srbsko už poznáte vďaka pomoci ľuďom bez domova, no to nie je jediná zraniteľná skupina, ktorej sa ADRA venuje.

Srbsko | Postrehy o živote tunajších Rómov
Školská dochádzka dievčat, by mala byť rovnako dôležitá, ako dochádzka chlapcov (Zdroj: ADRA Serbia)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Taktiež poskytujú asistenciu rómskej mládeži a ich rodinám. Volám sa Dominique, som dobrovoľníčka vyslaná cez SlovakAid do ADRA Srbsko na pol roka a priblížim vám situáciu Rómov v Srbsku a aktivity zamerané na pomoc tejto skupine.

Bludný kruh trápenia nepozná hranice

Keď sa o Rómoch vraví, že sú najdiskriminovanejšou menšinou v Európe, nie je to zveličovanie. Podobne ako na Slovensku, aj v Srbsku veľa Rómov žije v podmienkach neporovnateľných s podmienkami väčšinového obyvateľstva. Viac ako polovica rómskej populácie žije v subštandardných osadách, v ktorých nemajú pripojenie na kanalizáciu, často ani elektrinu a v niektorých prípadoch ani len pitnú vodu. K ich nešťastným podmienkam prispieva aj to, že čelia diskriminácií na pracovnom trhu, v prístupe k službám a vzdelaniu. V konečnom dôsledku nie je prekvapivé, že väčšina Rómov patrí medzi najchudobnejších 40% obyvateľov Srbska. Žijú v cykle chudoby, z ktorej sa podarí vymaniť iba veľmi malému počtu jedincov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vzdelanie - záruka lepšej budúcnosti?

Zlé životné podmienky sa odzrkadľujú aj na vzdelanostnej úrovni rómskeho obyvateľstva. Okolo 33% do školy nikdy nechodilo, a z tých, ktorí školu navštevovali, dokončilo základnú školu 64%, len mizivých 22% sa vyberie aj na strednú a 1% pokračuje na vysokú školu. Pri dievčatách sú tieto čísla ešte horšie, kde iba 15% pokračuje v stredoškolskom vzdelávaní, v porovnaní s 28% chlapcov. Nie je teda prekvapivé, že 19% Rómov sú negramotní a až 70% sú funkčne negramotní. 

Rovnako ako u nás, aj v Srbsku sú Rómske deti často neopodstatnene zaraďované do špeciálnych tried či škôl. Tam sa v lepšom prípade venujú zľahčenému kurikulu a v tom horšom sa neučia vôbec. Počuli ste u nás o elokovaných pracoviskách stredných škôl, ktoré sú zvyčajne otvárané priamo v osade, s ručením nízkej kvality služieb a ponukou odborov ako zo začiatku 20. storočia? Tak niečo podobné majú aj v Srbsku, len v osadách sa otvárajú špeciálne triedy základných škôl, z ktorých vychádzajú negramotní absolventi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred ukončením základnej školy deti absolvujú testy, na základe ktorých sú prijímané na stredné. Tým, že vzdelanostná úroveň rodičov je zvyčajne nízka, ich pohľad na dôležitosť vzdelania je veľmi benevolentný ba až odmietavý. Ich ekonomická situácia im nedovolí platiť za doučovanie, a tak deti často chodia do školy nepripravené, čo sa odzrkadľuje aj pri záverečných skúškach a ich celkových výsledkoch. Takýto postoj k vzdelaniu je ďalej umocňovaný diskrimináciou na pracovnom trhu, kvôli ktorej veľa Rómov nevidí vzdelanie ako záruku lepšej budúcnosti.

Srbčina ako sekundárny jazyk

Podobne ako u nás, sa mnohým  deťom v škole vodí zle, lebo srbčina nie je ich primárnym jazykom. V ich domácnostiach sa hovorí po rómsky alebo po albánsky. Taktiež sa mnoho rómskych rodín sťahuje do zahraničia, najmä Nemecka, kde žiadajú o azyl, ktorý im  býva zriedka udelený a tak sa po nejakej dobe vracajú naspäť do Srbska. Počas pobytu v zahraničí sú ich deti oficiálne zapísané v škole, no tú buď nenavštevujú alebo aj keď navštevujú, tak bez patričnej dokumentácie im  štúdium uznané byť nemôže. To znamená, že sa niekedy aj po niekoľkých rokoch vrátia do Srbska a musia začať od prvého ročníka, aj keď vekom by už mali byť tretiaci. Pre deti aj rodičov je potom ťažké vybudovať si návyky potrebné k navštevovaniu školy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A dostávame sa k dochádzke. Keď deti musia dochádzať do školy, neraz sa stáva, že ich nemá kto sprevádzať, lebo matky zostávajú doma s mladšími deťmi. Rovnako, najmä dievčatá veľakrát vymeškávajú vyučovanie, lebo strážia mladších súrodencov. Školská dochádzka dievčat, ich vzdelanostná úroveň aj zamestnanosť je nižšia ako u chlapcov. Dievčatá sú často oddávané skôr ako dosiahnu dospelosť a taktiež sa neraz stávajú matkami už na základnej škole.

Školská dochádzka dievčat, by mala byť rovnako dôležitá, ako dochádzka chlapcov
Školská dochádzka dievčat, by mala byť rovnako dôležitá, ako dochádzka chlapcov (zdroj: ADRA Serbia)

Detské sobáše ešte nie sú vecou minulosti

Čo bolo pre mňa prekvapujúce je rozšírenosť detských sobášov medzi Rómami na Balkáne. Nie je to iba srbská záležitosť, no patria medzi krajiny s vysokým percentom detských neviest. Viac ako polovica rómskych dievčat sa vydáva skôr, ako dosiahne plnoletosť, kdežto u majoritnej spoločnosti sa tento problém týka necelých 7% populácie. Detský sobáš je samozrejme nezákonný a taktiež predstavuje hrubé porušenie ľudských práv detí, no zdá sa, že je hlboko zakorenený v miestnych zvykoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo robí v ADRA?

ADRA sa v svojom komunitnom centre venuje neformálnemu vzdelávaniu rómskych detí z dvoch osád v blízkosti Belehradu. Chodíme ich dodávkou vyzdvihnúť priamo do osady a každý deň sa v centre prestriedajú dve skupiny. Pozornosť sa venuje najmä deťom medzi 13-15, no občas príde aj skupinka s menšími deťmi. Momentálne sa kladie dôraz predovšetkým na prípravu detí na ich záverečné skúšky a úspešné ukončenie ZŠ. Čítanie s porozumením je ďalšia dôležitá oblasť, ktorá si vyžaduje pozornosť. Keďže až 70% Rómov je funkčne negramotných, čítanie a práca s textom sú integrálnou časťou všetkých hodín.

Komunitné centrum je upravené pre potreby detí. Vonku majú za pekného počasia priestor na hry a vo vnútri majú kvantá spoločenských hier, biliard a ping-pong.
Komunitné centrum je upravené pre potreby detí. Vonku majú za pekného počasia priestor na hry a vo vnútri majú kvantá spoločenských hier, biliard a ping-pong.  (zdroj: Dominique Burchel)

V centre s deťmi na dennej báze pracujú štyria zamestnanci. Raz do týždňa deťom poskytujú hodinové doučovanie dobrovoľníci a každú sobotu do centra prichádzajú učitelia zo ZŠ Branka Pešića, kedy sa venujú príprave na záverečné skúšky. Okrem úspešného zvládnutia záverečných skúšok, je tiež dôležitý správny výber strednej školy. A pokiaľ deti chcú, tak vždy nájdu podporu pri výbere u niekoho z centra.

Aj napriek neformálnemu charakteru vzdelávania v centre, formálny dizajn triedy je zachovaný. Lavice sa  presúvajú v závislosti od druhu vykonávaných aktivít.
Aj napriek neformálnemu charakteru vzdelávania v centre, formálny dizajn triedy je zachovaný. Lavice sa presúvajú v závislosti od druhu vykonávaných aktivít.  (zdroj: Dominique Burchel)

Dievčatá do školy chodiť nepotrebujú

Dospievajúce dievčatá sú primárne vnímané ako matky a opatrovateľky, takže sa nekladie taký dôraz na ich vzdelávanie. V niektorých prípadoch pracovníci centra pomáhajú dievčatám vyjednávať s ich rodičmi, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní. Zaujímavým príkladom toho je príbeh mladej žiačky, ktorá chcela pokračovať v štúdiu v odbore kaderníčka, no jej rodičia boli proti. Pracovníci centra zorganizovali stretnutie s jej rodičmi a spoločne sa im ich podarilo presvedčiť, aby dcére dovolili ďalej študovať. No rodičia nie sú vždy to, čo stojí v ceste vzdelaniu, často to býva chudoba. Po prijatí do školy, dievča zistilo, že pomôcky potrebné k praxi sú príliš drahé a nemôžu si ich dovoliť. Tu opäť vstúpila na scénu ADRA a pomôcky jej zaobstarala. Viem, že sa to zdá ako jedna kvapka v mori, no taký je charakter tejto práce, aj malý krok je krok vpred.

Pri vzdelávaní pomaly ďalej nezájdeš

Aj napriek všetkej snahe, progres je pomalý. Tým, že deti nemajú podporu v škole ani doma, nie je možné napredovať tempom, aké by sme si predstavovali, no treba sa tešiť z každého úspechu a každého prejavenia iniciatívy. Okrem vzdelávania je deťom a ich rodinám poskytovaná aj materiálna pomoc v podobe oblečenia a školských pomôcok, a v prípade potreby aj legálna asistencia pri vybavovaní sociálnych dávok alebo zmene miesta pobytu. 

V rámci svojej dobrovoľníckej činnosti okrem výpomoci v kancelárií ADRA, ale aj informovaní verejnosti aj o tejto problematike na sociálnych sieťach, dostávam možnosť aj ja navštevovať tieto centrá a zúčastňovať sa aktivít. Osobne mám práve najradšej hodiny s malými deťmi, lebo pri nich sa vplyv jazykovej bariéry natoľko neprejavuje ako pri tínedžeroch. Tieto deti, ako každé iné sú plné lásky, zvedavosti a nadšenia a je veľmi skľučujúce prijať, že v priebehu nasledujúcich rokov im bude tá iskierka v oku postupne pohasínať, až kým nezmizne úplne. A to všetko len kvôli tomu, že sa narodili ako Rómovia. Táto skutočnosť je veľmi smutná, no verím, že tu i na Slovensku sa malými krôčikmi prepracujeme k reálnym výsledkom a dovolíme aj Rómom naplniť ich potenciál.

Autor: Dominique Michele Burchel

Obrázok blogu

Dominique je dobrovoľníčkou v Srbskom Belehrade v partnerskej organizácií ADRA Srbsko. Jej 6 mesačné vyslanie je podporené zo zdrojov SlovakAid ako súčasť oficiálnej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Dominique bola vyslaná cez organizáciu ADRA Slovensko.

ADRA Slovensko

ADRA Slovensko

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  27x

Už 29 rokov poskytujeme humanitárnu pomoc ľuďom v núdzi. Začítajte sa do našich príbehov z terénu a pomáhajte s nami! Zoznam autorových rubrík:  LibanonSrbskoUgandaUkrajinaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu