Existujú témy, ktoré človek nechce otvárať, pretože sú nepríjemné, bolestivé alebo jednoducho priveľmi pravdivé. A práve preto o nich treba hovoriť. Jednou z nich je promiskuita dnešnej generácie — a to nielen v LGBTI komunite, ale aj v heterosexuálnom svete. Je to fenomén, ktorý sa stal bežnou súčasťou života mnohých mladých ľudí. Už to nie je tajomstvo za zatiahnutými roletami, ale trend, ktorý sa nosí ako doplnok k značkovým teniskám: „hlavne sa viazať nechcem“.
No niekde za všetkými tými rýchlymi stretnutiami, fotkami na aplikáciách a prázdnotou po ďalšom „úlete“ zostáva otázka, ktorú si kladú už len tí tichší a citlivejší z nás:Kedy sa vlastne stratil význam vernosti, hĺbky a záväzku?
Kultúra, ktorá učí, že láska je spotrebný tovar
Za posledných 20 rokov sa náš hodnotový systém prevrátil naruby. Generácia dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov vyrástla vo svete, ktorý ponúka všetko — okamžite, bez námahy, bez čakania.
jedlo na jedno kliknutie
taxík na jedno kliknutie
hudba na jedno kliknutie
a, žiaľ, aj človek na jedno kliknutie
Láska sa stala niečím, čo má konkurovať adrenalínu z notifikácie: „Nová zhoda.“
Nie je to však len o aplikáciách. Kultúra sa zmenila.
Kedysi platilo: „Najdi si niekoho, s kým buduješ život.“
Dnes často počuť: „Nehľadaj vzťah, užívaj si.“
Kedysi bola intimita niečím vzácnym.
Dnes je pre mnohých rutinným spôsobom, ako zabiť nudu.
Kedysi bola vernosť charakter.
Dnes je pre mnohých vernosť „obmedzenie“.
A to, čo malo byť luxusom — sloboda — sa paradoxne stalo väzením bez stien.
Promiskuita v LGBTI komunite: tabu, o ktorom sa konečne hovorí
Je naivné tváriť sa, že v LGBTI komunite problém neexistuje. Je tu. A je veľký.
Aplikácie na rýchle zoznamovanie nahradili prirodzené spoznávanie sa. Často to neboli romantické stretnutia, ale šprint v štýle:
„Kto je bližšie a dostupnejší?“
Bohužiaľ, vytvorilo to kultúru, v ktorej sú niektorí ľudia schopní prejsť z jedného stretnutia na druhé bez toho, aby si spomenuli na meno človeka, s ktorým boli ešte včera. A keď sa takýto človek dostane do vzťahu, nezmení sa len preto, že je „vo vzťahu“.
Poznám to z vlastnej skúsenosti. Poznal som človeka, ktorý bol navonok pôsobil lojálne, ale vnútorne bol pripravený vymeniť prítomnosť jedného človeka za vzrušenie z ďalšieho. Nie preto, že by bol zlý človek. Nie. Bol len produktom doby, ktorá naučila ľudí, že
túžba je dôležitejšia ako záväzok
a
okamžité uspokojenie je dôležitejšie ako citová stabilita.
Moja skúsenosť nie je ojedinelá. Je veľmi bežná. Väčšina ľudí, ktorí sa ocitnú vo vzťahu s promiskuitným partnerom, si až časom uvedomí, že problém nebol v nich. Problém bol v tom, že druhá strana nebola pripravená budovať nič trvalé, hoci to navonok tvrdila.
A čo hetero svet? Nie je na tom oveľa lepšie
Žiadna komunita nemá monopol na vernosť ani neveru. V hetero svete je trend podobný. Zmena hodnotového systému zasiahla všetkých. Rozvodovosť rastie, vzťahy sa skracujú a ľudia dnes často odchádzajú hneď pri prvom nepohodlí.
Najčastejšie dôvody rozpadov sú opakujúce sa:
strach zo záväzku
neschopnosť komunikácie
útek pred problémami
hľadanie „lepšej možnosti“
nerealistické očakávania, ktoré vytvorili sociálne siete
Dnešný človek sa bojí nudiť. Bojí sa stagnácie. Bojí sa samého seba.
A tak často dá prednosť rýchlemu úniku pred sebapoznaním.
Kde sa to v nás berie?
Nerodíme sa promiskuitní ani povrchní. Spoločnosť nás tak formuje.
Dnes na nás tlačí hneď niekoľko faktorov:
✔ Nekonečné možnosti
Človek má pocit, že keď sa zaviaže, môže mu ujsť niečo lepšie.
✔ Strach z odmietnutia
Pre niektorých je jednoduchšie udržiavať si odstup a povrchne prechádzať zo vzťahu do vzťahu, ako sa skutočne otvoriť a riskovať bolesť.
✔ Instantný spôsob života
Trpezlivosť je takmer vyhynutá vlastnosť. Ľudia chcú výsledok hneď.
✔ Nezrelosť
Mnohí chcú výhody vzťahu — pozornosť, sex, pocit hodnoty — ale bez povinností, ako je vernosť a komunikácia.
✔ Trauma a minulosť
Niektorí ľudia hľadajú uznanie v pozornosti viacerých partnerov, pretože ju nedostali v detstve.
Hodnoty kedysi a dnes: čo sa vlastne zmenilo?
Nie je pravda, že kedysi ľudia nepodvádzali. Podvádzali.
Ale rozdiel bol v tom, že vernosť bola očakávaná a vážená.
Dnes je pre mnohých voliteľná.
Kedysi sa budovala rodina pomaly. Dnes vzťahy končia skôr, než sa stihnú začať.
Kedysi bol človek hrdý na to, že má doma niekoho, komu patrí.
Dnes sú ľudia hrdí na to, že nepatria nikomu.
Kedysi sa cenila hĺbka.
Dnes sa nosí povrchnosť.
Kedysi sa ľudia báli zraniť toho, s kým žili.
Dnes sa mnohí boja len toho, aby neprišli o „slobodu“.
Kedysi bola láska záväzok.
Dnes je pre mnohých láska len etapa.
A zatiaľ čo sa všetko okolo nás zrýchľuje, vzťahy sa paradoxne stávajú krehkejšími a prázdnejšími.
Dnešný človek sa považuje za slobodného… ale často je len stratený
Promiskuita nie je o charakterovej chybe.
Je to o vnútornom nepokoji.
Ľudia, ktorí striedajú partnerov ako ponožky, často hľadajú niečo, čo si nevedia pomenovať:
uznanie
hodnotu
pozornosť
únik
seba
Ale pravda je jednoduchá:
Nikdy nenájdeš seba v náručí mnohých. Len sa v nich stratíš ešte viac.
Kam nás to všetko priviedlo?
Máme generáciu, ktorá…
nevie byť sama, ale ani vo vzťahu
túži po láske, ale bojí sa jej
chce istotu, ale nechce záväzok
chce vášeň, ale nechce zodpovednosť
chce partnera, ale nechce kompromisy
A tak mnoho ľudí zostáva zranených. Niekedy navždy.
Mnohí z nás vstúpili do vzťahu s človekom, ktorý nedokázal byť verný ani sám sebe, nieto ešte partnerovi.
Až neskôr sme pochopili, že promiskuita ničí vzťahy rovnako spoľahlivo ako ticho, lož či neúcta.
Prečo tento článok píšem?
Nie preto, aby som súdil.
Nie preto, aby som moralizoval.
Ale preto, že som si tým prešiel. Mal som dlhotrvajúci vzťah s človekom, o ktorom som neskôr zistil, že mu stabilita nikdy nebola vlastná. Až časom som pochopil, že niektorí ľudia vám nedajú to, čo sami v sebe nemajú.
A viem, koľkých ľudí to ničí.
Koľkí sa vinia, hoci problém nie je v nich.
Tento text píšem aj pre tých, ktorí sa v tom nájdu.
A možno aj pre tých, ktorí sú práve na druhej strane — a potrebujú si konečne uvedomiť, koho všetkého svojím správaním zraňujú.
Ak si promiskuitný človek prečíta tento článok, mal by sa na chvíľu zastaviť
Nie preto, aby sa hanbil.
Nie preto, aby ľutoval minulosť.
Ale preto, aby si položil otázku:
Prečo vlastne utekám?
Pred kým?
A hlavne — dokedy?
Promiskuita nie je identita. Je to správanie. A správanie sa dá zmeniť.
Nie kvôli spoločnosti.
Nie kvôli partnerovi.
Ale kvôli sebe.
Pretože láska, hoci dnes pôsobí staromódne, je jednou z mála vecí, ktoré človek naozaj potrebuje.
A vernosť je jedným z mála darov, ktoré môže človek druhému ponúknuť.
Nakoniec všetci hľadáme to isté: niekoho, kto zostane.
Ale aby mohol zostať niekto iný,
najprv musíš zostať ty sám so sebou.
