Automatický vstup do druhého piliera daroval mladým to najcennejšie – pridal im čas na zhodnotenie úspor.
Najdôležitejšie číslo celej reformy je číslo 6
Presne o šesť rokov skôr dnes mladí ľudia začínajú sporiť na dôchodok.
Kým pred zavedením automatického vstupu bol mediánový vek vstupu do II. piliera približne 25 rokov, dnes je to už len 19 rokov.
Na prvý pohľad to možno nevyzerá ako zásadná zmena. Pri investovaní je však čas tým najcennejším kapitálom. Nie prvé stovky eur, ale roky, počas ktorých sa úspory zhodnocujú.
Každý rok navyše znamená viac príspevkov, viac výnosov a silnejší efekt zloženého úročenia. Práve preto môže šesť rokov navyše znamenať v budúcnosti rozdiel v tisícoch až desaťtisícoch eur.
Mladosť je...
Keď mladý človek nastúpi do prvého zamestnania alebo na prvú brigádu, rieši všetko možné. Prvú výplatu. Zábavu. Cestovanie. Nových kolegov a priateľov. Možno vlastné bývanie. Auto. Dôchodok je spravidla až niekde na konci zoznamu.
Nie preto, že dôchodok by bol nedôležitý. Ale preto, že vo veku 18, dokonca aj 25 rokov sa zdá neuveriteľne vzdialený.
Práve túto realitu zohľadnila legislatívna zmena, ktorá od mája 2023 zaviedla automatický vstup do II. piliera. Namiesto toho, aby mladý človek musel aktívne uzatvárať zmluvu a rozhodovať sa o dôchodkovom sporení hneď na začiatku pracovného života, systém ho zaradí automaticky. A to už od prvej brigády. Čo je dobré.
Ak sa prvopoistenec rozhodne, že sporiť nechce, môže zo systému do dvoch rokov bez problémov vystúpiť.
Jedna z najúspešnejších zmien slovenského dôchodkového systému
Po troch rokoch od platnosti automatických vstupov už vieme posúdiť, či tento model funguje. Odpoveď je – jednoznačne áno.
Od 1. 5. 2023 do 30. 4. 2026 bolo do II. piliera automaticky zaradených 239 757 nových sporiteľov, z toho viac ako 140-tisícom pridelila Sociálna poisťovňa DSS po 180 dňoch. Možnosť vystúpiť využilo iba približne 5 200 ľudí, teda 2,3 percenta.
Inými slovami, takmer 98 % mladých ľudí sa rozhodlo v systéme zostať.
To nie je len „dobrá“ štatistika. Je to dôkaz, že reforma odstránila jednu z najväčších prekážok dlhodobého sporenia – potrebu robiť dôležité finančné rozhodnutie vo chvíli, keď má človek úplne iné priority.
Zaujímavé je aj to, koho systém zachytáva
Takmer dve tretiny nových sporiteľov tvoria mladí ľudia do 20 rokov a približne 61 % vstupuje do systému prostredníctvom dohôd, najmä študentských brigád. To vysvetľuje aj nižšie počiatočné príspevky – väčšina sporiteľov ešte len začína pracovnú kariéru.
Niekto by mohol povedať, že z brigád sa predsa veľký dôchodok nenasporí. To je pravda. Lenže cieľom automatického vstupu nikdy nebolo vybudovať vysoké úspory z prvých brigád.
Jeho najväčšou výhodou je, že mladý človek je súčasťou systému od prvého kontaktu s trhom práce. Keď neskôr nastúpi na riadny pracovný pomer, sporenie pokračuje automaticky. Nemusí nič vybavovať, nič podpisovať ani sa rozhodovať pod časovým tlakom.
Dôchodok nie je v mladosti témou číslo jeden
Analýza štatistík ukazuje aj jeden zaujímavý poznatok. Len približne 13 percent nových sporiteľov si od zavedenia automatického vstupu dôchodkovú správcovskú spoločnosť vyberie samo. Zvyšným 87 percentám sporiteľov ju pridelí Sociálna poisťovňa.
Dôchodok tak zostáva pre väčšinu mladých ľudí témou, ktorú odkladajú na neskôr. Je to prirodzené správanie. O to väčší význam má systém, ktorý ich dokáže ochrániť pred tým, aby na dôchodkové sporenie jednoducho zabudli a poškodili si tým výsledok sporenia.
Zoberme si modelového sporiteľa, má dnes 16 rokov
Brigáda na strednej škole počas letných prázdnin, vstup do druhého piliera, na vysokej škole brigáda 3 mesiace v roku. Pre jednoduchosť príkladu mzda na brigáde je 300 eur, mzda v trvalom pracovnom pomere po celý život na úrovni 1 620 eur.
Tento sporiteľ vstupuje vo všetkých prípadoch do predvolenej investičnej stratégie s postupným presunom z indexového fondu do dlhopisového od veku 50 rokov, očakávaný výnos z indexového fondu na úrovni 8,5 % a z dlhopisového 2,2 % ročne.
Tento usilovný sporiteľ si nasporí na dôchodok z druhého piliera podstatne viac, ako keby si začal sporiť vo veku 25 – 30 rokov.
Reforma, ktorej výsledky uvidíme až o desaťročia
Za prvých 32 mesiacov odviedli noví sporitelia do II. piliera približne 50 miliónov eur. Dnes to môže pôsobiť ako relatívne malá suma.
Treba si však uvedomiť, že väčšina týchto ľudí ešte len začína pracovať. Ich príjmy budú počas života rásť a spolu s nimi budú rásť aj príspevky na dôchodok. Skutočný význam automatického vstupu preto neuvidíme o rok ani o päť rokov. Uvidíme ho o tridsať či štyridsať rokov.
Keď budú dnešní dvadsiatnici v 70-tke odchádzať do dôchodku, budú tam odchádzať s podstatne dlhšou históriou investovania než predchádzajúce generácie.
A práve v tom spočíva najväčšia hodnota celej reformy.
Automatický vstup totiž nikomu neprikazuje sporiť. Každý má možnosť slobodne sa rozhodnúť a zo systému vystúpiť v stanovenej lehote. Väčšina ľudí sa však rozhodla zostať.
Ak by sme mali doterajšie výsledky zhrnúť, znelo by to jednoducho: Automatický vstup nedal mladým ľuďom len dôchodkový účet. Dal im niečo oveľa cennejšie – čas.
A pri dlhodobom investovaní je práve čas tým, čo rozhoduje o budúcom dôchodku viac než čokoľvek iné a dôvodom je úrok z úroku. Aj keď sa začne len so sporením a s odvodom z brigády.
Matej Varga, predseda Predstavenstva Kooperativa, d. s. s., a. s.
***
Upozornenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z.: S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu. Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.
