O čom hovoríme, ak hovoríme o alternatívnych investíciách
Za tradičné investície sú považované predovšetkým akcie firiem a štátne a firemné dlhopisy.
Ako alternatívne investície sa potom v jednoduchosti označuje všetko ostatné.
Už dnes investujú dôchodkové správcovské spoločnosti časť aktív do alternatívnych investícií. Konkrétne do zlata a drahých kovov. A tento rok z toho vďaka masívnemu nárastu ceny zlata aj významne pozitívne ťažia sporitelia DSS-iek, ktoré tak činia.
Okrem komodít vrátane spomínaných drahých kovov sú alternatívnymi investíciami aj mnohé iné typy aktív. Medzi tie najznámejšie patria:
Nehnuteľnosti, pôda, pozemky
Hedžové fondy
Súkromné spoločnosti nekótované na burze, tzv. private equity
Začínajúce spoločnosti, čiže startupy, respektíve venture capital
Infraštrukturálne projekty ako výstavba diaľnic, plynovodov, priehrad a podobne
Sú alternatívne investície výhodné pre dôchodkové fondy?
Hlavným prínosom alternatívnych investícií je často ich atraktívny výnos a to, že sa správajú inak ako štandardné aktíva.
Alternatívne investície typicky prinášajú výnos, ktorý sa začína niekde na úrovni 5 % p. a. pri bezpečnejších, menej volatilných investíciách ako napríklad nehnuteľnosti.
No a tie najrizikovejšie investície ako napríklad private equity či venture capital vedia priniesť zhodnotenia aj na úrovni viac ako 20 % ročne. Za predpokladu, že sú úspešné.
V priemere by však alternatívne investície ako také mali dosahovať výnos porovnateľný s akciovými investíciami.
Prečo by mal niekto chcieť v portfóliu alternatívne investície
Pretože dobre dopĺňajú tradičné investície.
Ceny alternatívnych investícií sa často hýbu inak ako ceny akcií a dlhopisov. Napríklad pri vysokej inflácii zvyčajne silne rastú ceny nehnuteľností, čo už však nemusí platiť o akciových investíciách a už vôbec nie o dlhopisoch.
V prípade krízy ceny nehnuteľností štandardne neklesnú až o toľko, ako zvyknú klesnúť akciové investície.
Vo všeobecnosti teda možno povedať, že alternatívne investície výnosom aj povahou dobre dopĺňajú a diverzifikujú tradičné portfóliá.
Riziká alternatívnych investícií
Medzi dve najväčšie riziká alternatívnych investícií možno zaradiť zlú dostupnosť peňažných prostriedkov v nich zainvestovaných a špecifické potenciálne problémy súvisiace s každou takouto investíciou.
Predstavte si, že investujete do výstavby bytového domu, ktorý chcete následne prenajímať. Výstavba môže trvať niekoľko rokov a následné prenajímanie tiež. No a ak by ste sa nebodaj rozhodli ten bytový dom predať, nečakajte, že sa vám to podarí tak rýchlo.
Alternatívne investície sú jednoducho beh na dlhú trať. Ich kúpa aj predaj môže trvať aj niekoľko rokov. Počítajte s tým, že k peňažným prostriedkom z nich sa dlhý čas nebudete vedieť dostať. Za to by vás však mali odmeniť práve o niečo vyšším výnosom.
A, samozrejme, taký bytový dom so sebou nesie špecifické riziká. Spomeniem najočividnejšie z nich ako napríklad kvalita a rýchlosť výstavby, dostatočná obsadenosť bytov nájomníkmi či výkyvy cien lokálnych rezidenčných nehnuteľností.
Nič nové vo svete a pozrime sa na lídra
Dôchodkové fondy v najvyspelejších krajinách sveta typicky investujú 10 až 30 % majetku práve do alternatívnych investícií.
Pozrime sa na novozélandský penzijný „superfond“. Je jeden z najvýnosnejších dôchodkových fondov na svete a aktuálne drží viac ako štvrtinu svojho majetku v alternatívnych aktívach. V presnom percentuálnom vyjadrení je to 27 % majetku a štruktúra je nasledovná:
8 % hedžové fondy
5 % pôda
5 % nehnuteľnosti
5 % private equity
4 % infraštrukturálne projekty
Dôvody sú zrejmé – atraktívny výnos, nízka korelácia so štandardnými aktívami a dlhý investičný horizont, ktorý zodpovedá dlhému sporeniu na dôchodok.
Na Slovensku sa v poslednom čase alternatívne investície spájajú s investovaním do nájomných bytov
Nájomné bývanie je aj vo svete štandardnou alternatívnou investíciou, ktorá patrí do kategórie nehnuteľnosti.
Biznisový model, ktorý by mal generovať výnos takejto investície, je pomerne jednoduchý.
Postaví alebo kúpi sa bytový dom, v ňom sa následne prenajímajú byty, čo generuje príjem z nájmu, a budova by sa v čase mala zhodnocovať v súlade s rastom cien okolitých nehnuteľností. Typicky ide o celkové výnosy na úrovni 4 % až 7 % p. a. v závislosti od špecifík konkrétneho trhu.
Keďže ide o rezidenčné nehnuteľnosti, riziká cenových fluktuácií alebo neobsadenosti sú menšie v porovnaní s kancelárskymi budovami, respektíve inými komerčnými nehnuteľnosťami. Rovnako však môže byť nižší aj výnos.
Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení umožňuje, aby dôchodkové správcovské spoločnosti nadobúdali do fondov nehnuteľnosti v rámci štátom podporovaného nájomného bývania na Slovensku. A to vo výške maximálne 5 % z majetku dôchodkového fondu, čo je v súlade so svetovými štandardmi.
Dôležité je, že ide o možnosť a nie povinnosť. Dôchodkové správcovské spoločnosti majú možnosť obdobné investície nadobúdať do určitého objemu, nie je to však ich povinnosť.
Výhodnosť a riziká konkrétnej investície
Správny investor musí vždy dôkladne posudzovať očakávaný výnos aj riziko každej svojej investície. A následne sa musí rozhodnúť, či je daná investícia atraktívna v pomere výnosu k riziku alebo nie.
To isté, samozrejme, platí aj vo vzťahu k dôchodkovým správcovským spoločnostiam a potenciálnym alternatívnym investíciám, čiže v tomto prípade k nájomnému bývaniu. Každú investíciu musia DSS-ky dôkladne posúdiť a rozhodnúť sa, či ponúka vhodný pomer výnosu k riziku pre konkrétny dôchodkový fond.
Ak by sme chceli posúdiť výhodnosť investície do konkrétneho projektu nájomného bývania, mohli by sme si položiť napríklad nasledovné otázky:
Je lokalita nehnuteľnosti dostatočne atraktívna na to, aby v nej dlhodobo pretrvával záujem o nájomné bývanie?
Je obstarávacia cena nehnuteľnosti výhodná, respektíve trhová?
Aký je očakávaný nájomný výnos a očakávané zhodnotenie nehnuteľnosti do budúcna?
Aké sú riziká, že projekt tieto výnosy nevygeneruje?
Aké sú iné riziká – napríklad riziko poklesu cien nehnuteľností, politické riziká a podobne?
Aké sú poplatky spojené s investíciou?
Ak je aj po tomto posúdení investícia atraktívna, potom dáva zmysel ju v primeranej miere zaradiť aj do fondov druhého dôchodkového piliera.
Splnenie týchto podmienok však nie je samozrejmé. Rovnako ako nie je samozrejmé, že dôchodkové fondy budú automaticky investovať do všetkých projektov nájomného bývania. Každý projekt bude posudzovaný samostatne a musí byť pre konkrétny fond výhodný.
Z hľadiska sporiteľa sa alternatívnymi investíciami nemení absolútne nič
Správcovia budú môcť investovať do alternatívnych investícií maximálne 5 % majetku fondu. Ak by aj investovali celú „päťku“, čo je nepravdepodobné, pôjde iba o doplnok štandardných investícií. 95 % – teda drvivá väčšina fondu zostáva stále v tradičných aktívach.
Naďalej tak platí, že mladí sporitelia by si mali sporiť najmä v akciových a indexových fondoch, ktorých dlhodobý očakávaný výnos je najvyšší. Sporitelia, ktorí majú blízko do dôchodku, by si, naopak, mali postupne presúvať úspory do dlhopisového fondu.
Tento mechanizmus už dnes automaticky funguje pre množstvo sporiteľov v druhom pilieri ako predvolená investičná stratégia. Povaha žiadneho fondu sa nemení, a to ani keby investoval zlomkovú časť majetku do alternatívnych investícií.
Druhý pilier a alternatívne investície dnes a zajtra
Dôchodkové správcovské spoločnosti vítajú možnosť rozšíriť investičné spektrum dôchodkových fondov o alternatívne investície. Tak ako je to štandardom aj v najvyspelejších dôchodkových fondoch sveta.
Do budúcnosti by slovenské dôchodkové fondy rozhodne mali mať možnosť investovať aj do iných typov alternatívnych investícií – nielen do drahých kovov a slovenského nájomného bývania. Tak ako to je vo svete už dlho zvykom.
Igor Vilček, vedúci oddelenia riadenia investícií
VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.
***
Upozornenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z.: S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu. Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.
