Ľuboš Blaha opäť pritvrdil. Jeho najnovšie výstupy na sociálnych sieťach už nie sú len politickou kritikou, ale otvorenou verbálnou paľbou, ktorá posúva hranice toho, čo ešte patrí do verejnej diskusie. A tentoraz to neostane len pri slovách.
Videá a statusy zo 17. a 18. mája obsahovali tvrdenia, ktoré Igor Matovič označil za nepravdivé a poškodzujúce jeho meno. Zároveň ich označil za ďalší dôkaz šírenia nenávisti v politickom priestore. A celé to prichádza práve v čase, keď začal platiť nový rokovací poriadok parlamentu, opozíciou prezývaný aj „náhubkový zákon“. Ten sprísňuje pravidlá vystupovania poslancov v NR SR, obmedzuje dĺžku diskusií a zavádza tvrdšie sankcie za výroky v parlamente.
Lenže zatiaľ čo poslanci v Národnej rade dostávajú obmedzenia, europoslanci ako Blaha podobným pravidlám nepodliehajú. A práve preto sa čoraz ostrejšia rétorika presúva na sociálne siete, kde neexistuje prakticky žiadna okamžitá hranica.
Politický kontext
Podľa Matoviča ide o dlhodobý trend, kde sa verejnej diskusie vytráca vecnosť a nahrádza ju osobná diskreditácia oponentov.
A práve tu sa ukazuje paradox dnešnej politiky. Na jednej strane sa vládna moc oháňa kultiváciou parlamentu cez nový rokovací poriadok, no na druhej strane toleruje čoraz agresívnejší jazyk vlastných predstaviteľov mimo parlamentu.
Genocída ako politická zbraň
Označovať rozhodnutia počas pandémie za genocídu je presne ten moment, keď sa politika mení na čistú explóziu emócií.
V normálnej diskusii ide o kritiku. V Blahovom podaní však o extrémne obvinenia, ktorých cieľom je šokovať, polarizovať a mobilizovať.
Ak politik začne bez dôkazov označovať pandemické rozhodnutia za genocídu, nejde už o kritiku vlády. Ide o zneužívanie jedného z najťažších pojmov modernej histórie na politický marketing.
A práve tým sa verejná debata rozpadáva. Pretože ak je „genocída“ už všetko, potom tým slovom prestávame pomenúvať skutočné genocídy.
Aj politická hyperbola má svoje hranice. A keď sa tie prekročia, už nejde len o názor, ale o obvinenia, ktoré sa môžu veľmi rýchlo dostať pred súd. Aj sa dostanú.
Matovič: dosť bolo klamstiev
Igor Matovič oznámil, že reaguje právne, a nie symbolicky. Na Blahu podáva: dve trestné oznámenia, dve občianskoprávne žaloby.
Dôvod? Verejne šírené tvrdenia na sociálnych sieťach, ktoré Matovič označuje za nepravdivé a poškodzujúce jeho meno. Inými slovami, Blahove videá už nie sú len politický folklór, ale materiál pre právnikov.
Politika na hrane
Slovenská politika sa mení na súboj, kde sa neargumentuje, ale útočí. A v tomto prípade ide o učebnicový príklad: čím ostrejšie slová, tým väčší dosah, čím väčší dosah, tým väčší konflikt, a čím väčší konflikt, tým viac žalôb.
Smer pod tlakom vlastných slov
Otázka, ktorá visí vo vzduchu: kde sa to celé zastaví? Ak sa z politickej komunikácie stane séria osobných útokov a extrémnych obvinení, problémom už nie je len jeden politik. Problémom je celý systém. A ten sa začína rozpadať presne v momente, keď slová stratia váhu reality.
Keď politika prestane stáť na argumentoch, nastupuje hnev, krik a extrémne slová. A presne tam dnes Smer smeruje. Ako zdochýnajúci kôň, ktorý už nebeží dopredu, ale v panike kope okolo seba.
Čím hlasnejší je krik, tým viac cítiť politickú slabosť.
Ak sa z politiky stane súťaž v tom, kto povie väčší extrém, pravda sa vytráca ako prvá. A potom už nejde o víťazstvo v debate. Ale o škody, ktoré zostanú po nej.
Poslanec Blaha si neuvedomuje, že urážky typu zlodej, sa často berú ako názor, ale tvrdenia o závažných trestných činoch bez dôkazov môžu byť zásahom do osobnosti alebo žalovateľným nepravdivým skutkovým tvrdením.
Ale veď to poznáte: zúfalí ľudia robia zúfalé veci.
Aj zdochýnajúci kôň kope najviac tesne pred koncom.
