Pravidlá takzvanej ficokracie doviedol do dokonalosti, no chytil sa do vlastnej pasce. Stvoril systém, ktorého je dnes najväčším väzňom. A kľúč od slobody sám zahodil.
Robert Fico si dal sám sebe mat. Pamätáte si ešte na rok 2009? Robert Fico vtedy s absolútnou istotou vyhlásil, že v roku 2014 už v politike nebude. Dnes píšeme rok 2026 a on nielenže nikam neodišiel, ale pravidlá hry, ktorú tu roky buduje, doviedol do dokonalosti. Chytil sa však do vlastnej pasce.
Pravidlá takzvanej ficokracie sú vlastne úplne ľahké. Jedno z nich hovorí, že kým útočí Robert Fico na príbuzných, rodinných príslušníkov jeho opozičných kritikov a najväčších ašpirantov na jeho politickú porážku, môžu sa používať akékoľvek metódy. Pokojne napríklad aj zneužiť štátne inštitúcie. Ale ak sa náhodou ktosi čo i len mihne okolo jeho najbližších, celá mašinéria sa presmeruje na tých, ktorí sa to opovážili.
Pravidlo asymetrickej pomsty
Druhá lekcia tejto politickej školy totiž hovorí, že na akýkoľvek náznak kritiky treba vždy podniknúť protiútok a vždy s mnohonásobne väčšou silou, než aká bola vedená proti vám. Reakcia má byť vždy taká tvrdá, aby dotyčný hlboko oľutoval, že vôbec otvoril ústa. Cieľom nie je dialóg, ale exemplárne odstrašenie všetkých ostatných.
A tretia lekcia hovorí, že treba používať právny systém ako zbraň, nie ako prostriedok na dosiahnutie spravodlivosti. Že súdne spory a obvinenia sú nástrojmi zastrašovania, nie prostriedkami na riešenie konfliktov. Neprodukujú sa preto, aby sa obhájili na nezávislých súdoch. Ale preto, aby potrestali, obťažovali a umlčali. Tentoraz sa však Fico dostal do vlastného šachu.
Väzeň vlastného systému
Ten šach spočíva v tom, že arzenál bezohľadnosti má svoje limity. Nemôžete kričať, že systém je nespravodlivý a niekto vás prenasleduje, keď ten systém kompletne a vlastnoručne riadite. Väzenie, v ktorom Robert Fico sedí, nemá mreže, ale paragrafy a nominácie. Je to zlatá klietka moci, z ktorej niet úniku, pretože kľúč od nej zahodil v momente, keď uveril, že štát patrí víťazovi volieb.
Teraz musí vládnuť navždy, nie preto, že chce, ale preto, že musí. Odchod z moci preňho už dávno neznamená len odchod do politického dôchodku. Znamená stratu imunity, stratu kontroly nad tými, ktorých prenasledoval, a stratu záruk beztrestnosti. Kruhy sa uzavreli.
Robert Fico neodíde, pretože sa bojí sveta mimo politiky.
A práve týmto strachom si dal sám sebe mat.
