Ján Čurilla a Pavol Ďurka sú na slobode. A spolu s nimi sa na slobodu dostala aj pravda, ktorú sa niektorí snažili za každú cenu zavrieť za mreže.
Sudca Hajduk jasne pomenoval realitu: nepríslušný súd, slabé až absurdné obvinenia a nezmyselný návrh na väzbu. Takto nemá vyzerať spravodlivosť v právnom štáte. Takto vyzerá zúfalý pokus umlčať policajtov, ktorí vyšetrovali veľké kauzy.
Celá akcia Kajúcnik mala byť veľkou silovou demonštráciou. Po rozhodnutí súdu však zostalo len fiasko, hanba a otázka, ako je možné, že sa takýto amatérizmus dostal až pred sudcu?
Politicky je to tvrdá rana pre Roberta Fica aj Matúša Šutaja Eštoka. Roky počúvame, ako sú čurillovci zločinci. A keď príde moment pravdy na súde, argumenty sa rozpadnú ako domček z karát.
Treba však povedať aj druhú vec: boj sa ešte neskončil. Čurilla a Ďurka sú stále trestne stíhaní. Včerajšie rozhodnutie však ukázalo, že spravodlivosť sa nedá riadiť politickými príkazmi.
Teraz je na ťahu generálny prokurátor Maroš Žilinka. Bude stáť na strane zákona, alebo dovolí, aby sa spravodlivosť používala ako nástroj politickej pomsty?
Ľudia už nie sú slepí. Už sa neboja. A čoraz hlasnejšie sa pýtajú jednoduchú otázku:
Majú ísť do väzenia policajti, ktorí vyšetrovali mocných… alebo tí, ktorých vyšetrovali?
Slovensko si zaslúži odpoveď
