Na Slovensku sa úspech nemeria vzdelaním ani skúsenosťami. Meria sa tým, či máš uložené správne číslo v telefóne. Životopis je dnes už len formálny dokument. Taká príloha, ktorú si nikto poriadne neprečíta. Oveľa dôležitejšia je fotka zo spoločnej akcie, spoločný obed, alebo aspoň dôverné „my sa poznáme“. Výberové konanie? Samozrejme. Najskôr sa vyberie človek a až potom sa hľadá konanie.
Odbornosť sa u nás nenosí. Je nepraktická, kladie otázky a komplikuje rozhodnutia. Zato lojalita je stabilná hodnota. A kamarát je najlepšia garancia, že sa nebude pýtať prečo, ale len kedy.
A ty, obyčajný smrteľník?
Makaj, plať dane, buď vďačný a sleduj, ako ťa preskakujú tí, čo majú lepšie kontakty, nie lepšie schopnosti. Demokracia funguje. Len nie pre teba. Hovorí sa tomu realita.
Ale možno by bolo lepšie napísať inzerát: Hľadám kamaráta ministra.
LOAJALITA a mlčanlivosť istá...
Poznáte ten starý vtip o nezamestnanom, ktorý sa uchádzal o miesto poslanca? tu Kedysi to bola absurdita. Dnes je to pracovný pohovor v skrátenej verzii. Nie preto, že by sa zmenili ľudia. Ale preto, že sa prestali tváriť, že na niečom inom záleží.
Medzitým sa obyčajný človek učí dôležitú životnú lekciu: pracuj, študuj, snaž sa, a potom sleduj, ako ťa preskočí niekto, koho jedinou kvalifikáciou je známosť. Nie raz. Systematicky. A keď sa ozveš, dozvieš sa, že si len závistlivý. Že to tak chodí všade. Že: „aspoň majú skúsenosti zo života“. Áno. Škola života rozhoduje.
Vzdelanie? Nepraktické. Prax? Zbytočná. Odbornosť? Nebezpečná – kladie otázky.
To, čo sa dnes cení, je kompatibilita. Či zapadneš. Či nebudeš vyčnievať. Či pochopíš, že poradca nemá radiť, ale prikyvovať. Že funkcia nie je o zodpovednosti, ale o dôvere. A dôvera, ako vieme, sa neudeľuje schopným, ale známym.
Výberové konania existujú. Sú to slušne naaranžované divadelné predstavenia, kde všetci poznajú víťaza ešte pred zdvihnutím opony. Slúžia na to, aby sa dalo povedať, že „proces prebehol“. A na Slovensku je proces často dôležitejší než výsledok. Najmä ak výsledok už sedí v kancelárii.
Slovensko nekolabuje na nedostatok talentu.
Kolabuje na prebytku kamarátov.
Smiech cez slzy.
Slovenská realita.
