Medzinárodný deň žien má byť o úcte a rovnosti. O tom, že ženy sú plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Keď sa však človek pozrie na niektoré politické oslavy, skôr to pripomína starú známu choreografiu: pódium, mikrofón, vtipy a karafiát. Na pódiu stoja premiér, vicepremiér a ďalší politici z vládnej strany. Rozprávajú historky z mladosti, publikum sa smeje a na konci príde kvet.
Na prvý pohľad milé gesto
Lenže práve takéto gestá sú v politike najlacnejšie. Vytvárajú emóciu. Pocit, že niekto na vás myslí. Realita je často oveľa menej poetická. Starí ľudia cestou do lekárne zastanú pri nástenke s parte. Je to ich Facebook. Vidia tam tváre známych, ktorí umreli. Potom stoja v rade v Lidli a v rukách šuštia akciové letáky. Čo kúpiť za tých pár centov, čo majú na deň?
Štát je ďaleko. Deti tiež
Deti žijú v Bratislave, v tom lepšom prípade v Čechách, v horšom v Anglicku. Vždy sa ponáhľajú. Treba zarábať a žiť. Ale pán premiér na ne nezabudol. Ten macho, čo rozpráva sexistické vtipy. Keď príde marec, prinesie nádej v celofáne. Karafiát. A tvojej babke aj pocit, že kedysi bola žiaduca a mladá. V kulturáku zhasnú svetlá. Na pódiu stojí premiér. Usmieva sa, akoby hovoril: mám ťa rád. Práve teba. Je jedno, že ťa k nemu nepustí ochranka. Je tu.
Krásna ilúzia
Syn sa neozval dlhé mesiace. Vnúčatá tiež neprídu. Potom začne hrať pieseň: Na Kráľovej holi. Premiér spieva s davom. S tvojou babkou. NIE!!! Ona sa cíti ako žena. Aspoň dnes. Spomenula si na tie oslavy MDŽ, aké boli kedysi. Na chvíľu to vyzerá, že pesnička spája svet, ktorý sa dávno rozpadol. Sú tu len tí hnusní kapitalisti, pred ktorými ich kedysi varovali. Vykorisťovanie človeka človekom. Je to tak. Mali pravdu. Aj premiér má pravdu. Hovorí, čo chcú počuť: Vy ste naša krv, my sme vaši, my vám rozumieme, znie z mikrofónu. A v tej chvíli majú pocit, že patria k niečomu veľkému. K strane. K vodcovi. K národu. K dejinám. Na chvíľu zabudnú.
Najväčší problém nie je karafiát
Problém je, že tam často sedia ženy, ktoré nikto iný nepočúva. Nikto iný im nepovie, že sú dôležité. Ako veľmi ich niekto potrebuje. A má rád. A tak to za nás robia politici. Kým si my svojich starých rodičov nevšimneme, neprihovoríme sa im a nepomôžeme im, nič sa nezmení. Darmo sa z nich vysmievate. Sú to naši rodičia. Odrobili si svoje. Často sa zodrali v práci. Aj pre nás. Pre koho iného? A my? KAŠLEME na nich. Nestíhame. Ani žiť.
Pointa?
Kúp svojej babke karafiát. Zastav sa u nej. Sadni si na čaj, lebo ak to neurobíš ty, veľmi rád to urobí premiér. Na pódiu. S mikrofónom. A s potleskom.
A získa si jej srdce. Aj hlas.
Ja milujem Fica! to tam musíte napísať.
A vy si toto zapíšte za uši.
