S Richardom Sulíkom si tykám. Roky som ho považovala za skvelého ekonóma. Bol to predsa on, kto písal reformy, ktoré naštartovali našu ekonomiku, splnili podmienky Európskej únie a otvorili nám dvere k euru. Vždy som verila, že stojí na „našej strane barikády“.
Dnes si však hovorím: Fakt som bola taká slepá?
Fakt si mi, Richard, nikdy v ničom nepomohol. Nálepka SASKÁRKA mi VŽDY iba škodila, a to aj napriek tomu, že som NIKDY nebola členkou žiadnej politickej strany. A dnes? Keďže veľa píšem, komentujem verejné dianie a vyjadrujem svoj názor, pre zmenu ma nálepkujú ako „progresívku“... veď viete, podľa tej slávnej značky s ... na Renaulte.
Ale dnes sa ťa chcem opýtať niečo úplne iné
Kedysi sme nad tvojimi výstrelkami privierali oči. No keď si spomeniem na tvoje protimigrantské reči, boli na úrovni ĽSNS či Slovenskej pospolitosti. Fakt, ešte aj uhladení náckovia z Republiky si pri niektorých tvojich výrokoch ticho robili poznámky, hlavne ten ukričaný z lesa, čo má tak rád progresívne bohyne...
Rovnako tvoje večné rýpanie do EÚ a „kapitalizmus za každú cenu“. Kto zabudol, nech si spomenie na tú reklamu, kde štýlom týpka, čo má na dedinskej diskotéke „čipnutého“ Golfíka, tankuješ a hovoríš: „Takéto auto si už po roku 2035 nenatankujete, lebo EÚ nám to chce zakázať.“ Alebo povalenie vlády kvôli eurovalu, ktorý aj tak nakoniec prešiel – len sa pri tebe ukázala tá známa hejslovenská vlastnosť: ak je mne zle, nech ma ratujú, ale božeuchovaj, aby som ja prispel niekomu na pomoc.
Môžeš sa vyjadrovať v štýle, že sa za Fikiho hanbíš, ale nechávaš si to pre seba... Ale čo ten svadobný príhovor? Keď sa Fiki ženil, tam ti zrejme reč nechýbala. Pravdou totiž zostáva, že v tomto prípade fakt jablko nepadlo ďaleko od stromu.
Preto sa ťa dnes pýtam verejne:
Si latentný smerák, alebo len užitočný idiot?
Píšem ti to takto verejne. Moje číslo síce máš, ale na odpoveď tu už dnes čaká celé Slovensko.
