Slovensko je krajina neobmedzených možností. Kým bežný občan dostane pokutu aj za zle parkovanie, alebo ho byrokratický systém udupe pre každú hlúposť, politická elita, alebo tá jej časť, ktorá sa už dávno odtrhla od reality, si žije v paralelnom vesmíre. Stačí sa pozrieť do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN.
Počas prejavu prezidenta Petra Pellegriniho nesedel za stolom slovenskej delegácie hoci-kto. Po boku ministra zahraničných vecí Juraja Blanára sa veselo USMIEVAL a debatoval exminister Miroslav Lajčák. Človek, ktorému zjavne chýba nielen štipka sebareflexie a hanby, ale aj akýkoľvek morálny kompas.
Doživotný VIP vstup verzus doživotná hanba
Lajčák sa rýchlo obhajoval, že veď on vlastne nie je súčasťou delegácie. Má vraj doživotný VIP vstup do OSN, pretože v rokoch 2017 – 2018 šéfoval Valnému zhromaždeniu, a prišiel si len „vypočuť prejav a pozdraviť delegáciu“.
Skvelé. Doživotná VIP vstupenka pre bývalých funkcionárov funguje parádne. Lenže problém nie je v tom, či má povolenie prejsť cez turniket v Manhattane. Problém je v tom, kto tam sedí, koho tam pustia a akú vizitku to robí našej krajine.
Keď má niekto za sebou kontroverzie, ktoré siahajú ďaleko za hranice bežnej politickej diplomacie, vrátane známych mien a dokumentov spájajúcich ho s takými postavami, akou bol sexuálny predátor Jeffrey Epstein, normálny človek sa stiahne do úzadia. Vymaže sa z verejného priestoru, venuje sa záhradkárstvu alebo píše pamäti do šuplíka.
Ale nie u nás. Na Slovensku sa takíto ľudia ešte predvádzajú pred kamerami a tvária sa, že sú pupkom sveta.
Už dávno mal sedieť... ale inde...
...uz mal sediet, ale nie v OSN!
V normálnom štáte by väzby na Epsteina a milión ďalších škandálov znamenali definitívnu spoločenskú politickú exkomunikáciu. Tu sa exminister usmieva za oficiálnym stolom štátnej delegácie, zatiaľ čo verejnosť len nemo krúti hlavou nad tým, kde sa stratila akákoľvek politická kultúra.
A čo Epstein files?
Je to obrovská neúcta voči všetkým obetiam, voči slušným ľuďom a voči celej spoločnosti, že má otvorené dvere, a púšťajú ho tam, kde sa rozhoduje o hodnotách a suverenite.
Bez chrbtovej kosti sa žije ľahko
Tento prípad nie je len o jednom človeku. Je to symptóm systému, kde sa morálka stala nepovinnou výbavou. Ďalší príklad človeka bez chrbtovej kosti, ktorému je cudzia nielen sebareflexia, ale aj základný cit pre hanbu.
Kým sa budeme tváriť, že minulosť sa nepočíta a že VIP preukaz ma zbavuje akejkoľvek zodpovednosti voči verejnej mienke, dovtedy budeme len banánovou republikou, kde si vyvolení robia, čo chcú.
Miroslav Lajčák má síce v New Yorku VIP, ale u ľudí, ktorí majú v sebe aspoň kúsok spravodlivosti, dostal dávno doživotný BAN.
Aký je váš názor? Patrí minulosť politických dinosaurov definitívne do starého železa, alebo budeme ešte dlho pozerať na tie isté tváre bez hanby?
