Na prvé počutie je to paradox. Ako by mohol byť politický súper zároveň pomocou? Realita je, že nejde o skutočné spojenectvo. Ide o politickú dynamiku, kde správanie opozície niekedy nepriamo posilňuje vládu.
Opozícia, ktorá nevie držať spolu
Slovenská opozícia je dlhodobo fragmentovaná. Viac strán, rozdielne egá, konflikty o štýl politiky aj osobné spory. V takom prostredí sa často stáva, že: opozícia nevie vytvoriť jednotnú alternatívu jednotliví lídri bojujú viac medzi sebou než proti vláde, verejnosť stráca pocit, že existuje stabilná náhrada za súčasnú moc A práve tu vzniká priestor pre silnejšiu pozíciu vlády.
Kontroverzný štýl politiky ako pomoc
V diskusiách sa často spomína najmä Igor Matovič alebo Richard Sulík ako príklady politikov, ktorých kroky mali nepriamy efekt:
konflikty v koalíciách alebo opozícii
ostré osobné výmeny namiesto vecnej politiky
rozpad alebo oslabenie vládnych väčšín v minulosti
presun pozornosti od programových tém k sporom
Ich podporovatelia by povedali, že robia nekompromisnú politiku. Kritici však tvrdia, že výsledkom býva chaos, ktorý vždy niekto tretí, často Robert Fico, dokáže využiť.
Nová strana by mala šancu
V posledných rokoch sa v prieskumoch verejnej mienky opakovane objavuje jav, že časť voličov je otvorená novej politickej strane, ak by vznikla a pôsobila dôveryhodne. Presné čísla sa líšia podľa agentúry a obdobia, ale ide o signál nespokojnosti s existujúcou ponukou.
To ukazuje dve veci:
časť verejnosti nechce súčasné rozdelenie politickej scény
existuje priestor pre nový subjekt, ktorý by nebol zaťažený konfliktmi minulosti
Paradox slovenskej politiky
Najväčší paradox je, že:
vlády nepadajú len kvôli opozícii
a opozícia neoslabuje vládu len kritikou
Niekedy ju oslabuje aj vlastnou nejednotnosťou.
A v takom prostredí môže pôsobiť Robert Fico ako politik, ktorý profituje menej z vlastnej sily a viac z slabín svojich oponentov.
Tvrdenie, že najväčší spojenec Fica sedí v opozícii, nie je doslovné. Je to politická metafora.
Hovorí o tom, že v politike často nerozhoduje len sila vlády, ale aj slabosť a nejednota opozície.
A ak sa táto nejednota prehlbuje, výsledok je predvídateľný: vláda má ľahšiu pozíciu a opozícia ťažšie hľadá dôveru verejnosti.
Situáciu ešte viac vyhrotil fakt, že Richard Sulík opustil stranu Sloboda a Solidarita. No neodchádza...
Na jeseň bude v politike horúco.
Alebo aj nie...
