Mali by ste sa ospravedlniť. Veta, ktorú premiér adresoval kontrolórom po kauze pokuty za „langos“, mala pôsobiť ľudsky. Ochranca obyčajného človeka, ktorý sa postavil proti neosobnému aparátu. Malý stánkar proti chladnej mašinérii štátu. Lenže čím dlhšie človek počúva podobné tlačovky, tým viac má pocit, že problém nie je v jednom bločku ani v jednom mäkčeni.
Problém je v atmosfére krajiny
V krajine, kde sa politika mení na permanentné divadlo konfliktu, sa aj langoš stane štátnou témou. Nie preto, že by bol dôležitý, ale preto, že moc potrebuje neustále nové javisko, nového vinníka a novú emóciu. Raz sú to médiá, inokedy úradníci, mimovládky, Európa, opozícia či „elitári“. A medzi tým všetkým obyčajný človek, ktorý už dávno nevie, či sa má smiať alebo rezignovať.
Celé to nepríjemne pripomína svet Janka Jesenského. (Mali ste viac čítať). Jeho satirické postavy boli plné malých gest a veľkej dôležitosti. Veľa rečí, veľa póz, veľa urazeného sebavedomia. A pod tým všetkým provinčný chaos, ktorý sa tvári ako poriadok.
Jesenský by dnes možno ani nepotreboval písať nové poviedky. Stačilo by mu sledovať tlačové konferencie.
Keď premiér verejne karhá kontrolórov a vyzýva ich na ospravedlnenie, nehovorí len o jednom prípade. Vysiela signál o tom, ako má fungovať moc. Nie systémovo, nie pokojne, nie cez pravidlá, ale cez emóciu, verejný tlak a politické gesto. Dnes sa niekto ospravedlňuje za langoš. Zajtra za to, že si dovolil konať podľa predpisov.
A práve v tom je ten skutočný marazmus
Nie v chýbajúcom mäkčeni. Nie v pokute. Ale v tom, že krajina postupne stráca schopnosť rozlišovať podstatné od nepodstatného. Že namiesto debaty o zdravotníctve, školstve, odchode mladých ľudí či stave verejných financií riešime teatrálne odkazy cez kamery.
Langoš ako politický symbol
Absurdné? Áno. Ale absurdity sa stávajú nebezpečnými vo chvíli, keď si na ne spoločnosť zvykne.
A možno práve preto by sa ospravedlniť nemali len kontrolóri.
Možno by malo patriť ospravedlnenie nám všetkým. Od vlády, premiéra, poslancov.
Za všetko.
V akom Augiášovom chlieve žijeme.
