Kradne sa, vydiera sa, zastrašuje sa, klame sa a ľuďom sa stále dookola tlačia rozprávky o tom, ako sa všetko robí pre ich dobro. Koalícia sa rozpadá zvnútra, opozícia sa nevie poriadne dohodnúť ani sama medzi sebou a namiesto riešenia skutočných problémov sa všetci hádajú len o stoličky a vlastné záujmy. Mladí utekajú do zahraničia, lebo tu nevidia budúcnosť, a veľkej časti staršej generácie je osud krajiny ukradnutá, lebo veď nejako bolo, nejako bude...
A potom sa všetci čudujeme, kde sme sa to ocitli.
Lenže problém nie je len v nich. Je aj v nás, lebo sme si na toto všetko zvykli, považujeme to za normálne a maximálne sa na tomto marazme už len smejeme. Ak to takto pôjde ďalej, možno naozaj raz posledný človek, ktorý odíde, aj zhasne.
Skvelou vizitkou tohto stavu je napríklad aj taký záhadný pán poslanec Slyško. O jeho trojročnej existencii v parlamente sa národ dozvie až vtedy, keď sa rieši „nastavovanie komunikácie“ a odchody z klubov. Pre bežného človeka, ktorý chodí do práce a zápasí s rastúcimi nákladmi, to pôsobí tak, že politika je uzavretý vesmír. Kým v ňom niekto ticho sedí, hlasuje podľa pokynov a poberá plat, akoby ani neexistoval. Všimnú si ho až vtedy, keď sa začnú prerátavať mocenské počty, stoličky a tesné väčšiny.
Konečne sa má nastaviť komunikácia. Taraba je síce rečník, ale neschopný politik, a tak sa obklopil kadečím, čo mu teraz v parlamentných šachových ťahoch má pomôcť, ale Slyško to určite nebude. Keď sa matematika zúži na magických 76 hlasov, zrazu prestáva platiť akékoľvek vládne manévrovanie a začína sa čistý politický biznis. Každý jeden neviditeľný poslanec sa zrazu stáva jazýčkom na váhach, ktorý diktuje podmienky. Oznámiť, že koalíciu síce hneď nepoložia, ale budú čakať, aký štýl komunikácie (čítaj: aké ústupky, funkcie či vplyv) im koalícia ponúkne, je klasický mocenský poker.
Bude to ešte zaujímavé. Schvaľovanie štátneho rozpočtu s touto krehkou väčšinou bude nočnou morou, kde stačí, aby bol čo i len jeden poslanec prechladnutý alebo nahnevaný, a celý vládny domček z kariet sa zatrasie. Smerohlas má s týmito situáciami síce obrovské skúsenosti a vie, ako nespokojencov upratať cez rôzne posty či prísľuby, ale priestor na chyby a vnútorné hádky sa scvrkol na absolútnu nulu.
Túto vládu budú pravdepodobne ešte chvíľu umelo držať pri živote, lebo nikto z nich v tejto chvíli nechce predčasné voľby. Bude to však už len urputné kŕčovité lepenie dier, nie vládnutie.
Už sa naozaj teším, ako tu bude perfektne, keď tú komunikáciu konečne nastavia.
Dovtedy si môžeme len priať, aby ten posledný nezabudol vypnúť hlavný istič.
