A presne na tomto sa dnes pokúša stavať Roman Malatinec, ktorý oznámil kandidatúru na župana za Stranu vidieka Rudolfa Huliaka. Už samotné predstavenie kandidatúry po boku Huliaka hovorí dosť nahlas aj bez mikrofonu. Nejde o tichý vstup do súťaže, ale o ďalší diel skladania regionálneho politického bloku, ktorý si verí, že „terén“ je dôležitejší než stranícke centrá. A Banskobystrický kraj je na to ideálne ihrisko: citlivý, fragmentovaný a pravidelne pripravený na protestné experimenty.
Roman Malatinec sa profiluje presne tak, ako to v týchto končinách funguje: vidiecky kandidát, človek z regiónu, ktorý rozumie miestnym, hovorí ich jazykom, a čo je dôležité, vie to aj povedať nahlas. Pridáva folklór, lokálnu identitu a klasický naratív o tom, že „Bratislava aj krajské centrá zabudli na perifériu“. Tento príbeh je už síce starý ako regionálna politika sama, ale stále prekvapivo funguje. Lebo je vnímaný ako pravdivý.
Kraj, ktorý má protest rád (takmer až rutinne)
Banskobystrický kraj má v protestných voľbách už takmer reputáciu laboratória. Stačí správne namiešať frustráciu, odpor voči „elitám“ a pocit, že región existuje skôr na mape než v prioritách štátu, a zrazu sa z outsidera stáva kandidát, ktorého už nikto tak úplne nechce podceniť… Aj keď sa tak stále deje.
Rozbitý protestný tábor
Lenže tentoraz je situácia trochu menej romantická, než by sa hodilo do príbehu jednotného protestu. Protestný blok sa totiž v kraji klasicky nedohodol, že bude jednotný ,a tak si ide každý svoju verziu revolúcie.
Vedľa Romana Malatinca stojí aj Miroslav Suja, ktorý už svoju kandidatúru oznámil. A jeho meno je pre časť voličov stále spojené s kauzami z obdobia bývalého župného vedenia. Formálne veci rieši súd, politicky to rieši pamäť voličov, a tá býva, prekvapivo, pomerne krátka, ale na toto nezabudli...
Lunter ako stabilita pre jedných, uzavretý svet pre druhých
Na jednej strane stojí Ondrej Lunter, ktorý sa opiera o obraz stability a kontinuity. Na strane druhej však v časti regiónu pretrváva pocit, že ide o politiku pre svojich, o správu kraja, ktorá je síce funkčná, ale vzdialená tým, ktorí ju reálne žijú mimo krajského centra. A počuť príbehy... A tie sú o tom, že župa na juh zabúda...
Regionálna politika nie je Bratislava (našťastie ani nanešťastie)
Župné voľby sa zvonku javia ako menej dramatická verzia veľkej politiky. Vnútri sú však často presný opak, rozhodujú cesty, školy, nemocnice a veľmi konkrétny pocit, či sa v regióne niečo deje alebo nie. A práve preto tu stále funguje jednoduchá rovina: kto pôsobí ako „náš človek“.
Roman Malatinec túto hru hrá dobre. Možno až príliš dobre na to, aby sa to dalo ignorovať. Opiera sa o osobnú znalosť regiónu, od Podpoľania až po južné okresy ako Lučenec, Rimavská Sobota či Revúca. Miesta, kde sa politika nerobí na webe ale skôr medzi dverami kultúrnych domov a na miestnych podujatiach. Aj to, že existujú župou, nielen Bohom zabudnuté dediny, kde od piatka do nedele nechodí autobus...
A história má zmysel pre humor
V Banskobystrickom kraji už viackrát platilo, že kandidáti, ktorých nikto nebral vážne, napokon prekvapili práve preto, že ich nikto nebral vážne. A presne tu vzniká otázka, ktorú si dnes mnohí nechcú pripustiť či sa história opäť nezačína opakovať, len v trochu inom obsadení.
Mnohí vedia, že podcenenie outsidera môže byt fatálne.
A presne o tom to je, že Roman Malatinec nie je len kandidát do počtu, ale možný víťaz.
