Namiesto toho, aby sme sa posúvali dopredu, sme dvadsaťsedem rokov vŕtali jeden jediný tunel. Doslova aj metaforicky.
Stačí sa pozrieť cez hranice a človeku je do plaču. Ekonomika v otrasnom stave, zdravotníctvo na prístrojoch, školstvo zamrznuté v minulom storočí, kultúra na okraji záujmu a dopravná sieť, ktorá pripomína skôr tankodrom, než európsky štát. Kde sa stala chyba? V tom, komu zverujeme kľúče od miešačky.
Hluční spasitelia, spiatočníci a majstri manipulácie
Tí, ktorí majú v hlave aspoň štipku zdravého rozumu, hľadajú zmenu. Chcú víziu, rozvoj, modernizáciu, nazvite to akokoľvek, len nech to konečne funguje. A nie, na to človek nemusí byť fanúšikom konkrétnej politickej značky, stačí chcieť, aby veci normálne bežali.
Lenže potom tu máme druhú skupinu. Tých, čo naletia krikľúňom a majstrom sveta v sľubovaní. Títo politickí eskamotéri vedú reči plné hnevu, no za ich výstupmi nie je absolútne nič. Žiadna koncepcia, žiadna odbornosť, len čistý chaos a amatérizmus.
Ďalšia kategória? Oportunisti bez chrbtovej kosti. Zaštiťujú sa vierou a „tradičnými hodnotami“, no v skutočnosti ponúkajú len pánbožkársky fatalizmus. Tlačia nás späť do stredoveku a tvária sa, že modlitba opraví rozpadnuté mosty a zachráni kolabujúce nemocnice. Rýdze spiatočníctvo.
Najväčší trik: Bubák namiesto zdravotníctva
A potom prichádza to najhoršie. Dôverčiví ľudia, ktorých preliaty hnev (už to vidia aj tí, ktorí fanaticky verili svojim vodcom, len to nemôžu verejne priznať), premiešajú s nenávisťou voči veciam, ktoré s kvalitou ich života nemajú spoločné vôbec nič.
Namiesto toho, aby sa pýtali, kde sú ich dane, bojujú proti homosexuálom, mýtickým progresívcom, feministkám, Ukrajincom či vymysleným hrozbám. A tento absurdný divadelný kus riadia presne tí, ktorí za marazmus v tejto krajine môžu takmer na sto percent. Rýchlo ukážu prstom na náhradný cieľ a oblbnutý dav im to zbaští aj s navijakom.
Ak to nestačí, nastúpia internetoví demagógovia a kričiaci krikľúni, ktorí ponúkajú len čistý jed a nulu na konci. NIČ VIAC.
Slovensko stojí na mieste. Vlastne každým dňom cúva. Kým sa nesústredíme na to, čo reálne hýbe kvalitou života, na vzdelanie, infraštruktúru, fungujúce služby a podporu rozumu, budeme len smutne pozerať, ako nám definitívne uteká vlak.
A to si táto krajina naozaj nezaslúžila.
