Keď sa v roku 1993 dvaja bratia rozdelili, vyzeralo to ako civilizovaný rozvod. Žiadne taniere nelietali, len sa potichu rozdelil majetok: Česi si nechali iróniu a inštitúcie, Slováci emócie a vieru, že nejako bolo, nejako bude.
Česká republika: Organizovaná nespokojnosť ako národný šport
Čech je nespokojný profesionálne. Nadáva analyticky, historicky, s presným citovaním Masaryka. A keď nadávanie nestačí, ide na Letnú. Zhromaždí sa toľko ľudí, že by to vyzeralo ako revolúcia, keby všetci zároveň nemali pocit, že sú nad vecou. Vďaka Milion chvilek pro demokracii sa ukázalo, že Čech vie jednu výnimočnú vec: masovo protestovať, slušne, a potom pokojne odísť domov, lebo zajtra ide do práce. Revolúcia áno, ale do 22:00.
Slovensko: Krajina veľkých gest a krátkej výdrže
Slovák nepotrebuje Letnú. Má obývačku. Tam sa dejú tie najdôležitejšie politické rozhodnutia: Toto by sa malo zmeniť. Hrozné. Prepni to. Slovák je emocionálny stratég: vie presne, čo cíti: hnev, krivdu, nespravodlivosť, a zároveň vie, že zajtra ide do roboty, takže revolúciu odloží. Až príde niečo hrozné, napríklad vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, národ sa na chvíľu zobudí. Potom realita, účty, hypotéky… a staré mená sa vrátia ako repríza seriálu, ktorý kritizujeme, ale stále sledujeme.
Politika: divadlo, kde publikum tlieska aj kričí zároveň
V Česku je politik problém, ktorý treba riešiť.
Na Slovensku je politik problém, ktorý treba… prežiť.
Čech ide protestovať, Slovák ide voliť. A potom sa obaja stretnú v krčme a zhodnú sa, že to aj tak nemá zmysel. Rozdiel? Čech s iróniou, Slovák s rezignáciou.
Národné sebaklamy
Česi veria, že ich občianska spoločnosť zachráni demokraciu.
Slováci veria, že demokracia sa nejako zachráni sama.
Obaja si myslia, že ten druhý je pasívny alebo naivný, a obaja majú trochu pravdu.
Bačovia a salaše
Hovorí sa, že národy majú takých lídrov, akých si zaslúžia.
Česko: Jeden bača, ale zato poriadny. Riadi stádo, presúva kusy z lúky na lúku.
Slovensko: Bača na bačovi, salaš na salaši. Parlament? Bačovia. Vláda? Bačovia. Hradný vrch? Pastvina s výhľadom a jednou ovečkou.
Ako by povedal Milan Rastislav Štefánik:
„Slobodu si treba vybojovať.“
Moderná verzia: Čech ide bojovať na námestie. Slovák to okomentuje na Facebooku… a nechá to na zajtra. Vie presne, čo sa deje, vie pomenovať problém, rozhorčiť sa, diskutovať pri pive aj v komentároch. Slovák má názor na všetko, najmä na to, prečo sa aj tak nič nezmení.
Ani jeden národ nie je taký skvelý, ako si myslí o sebe. Ani jeden nie je taký beznádejný, ako si myslí o tom druhom.
Keby sa stretli na polceste, možno by vznikol ideálny Stredoeurópan.
V strednej Európe to vyzerá takto: zaslúžime si salaš.
S veľkým košiarom, zemepánom a poriadne zúrivým strážnym psom.
