V SNS sa vraj rieši životné prostredie. Medvede, národné parky, eurofondy. Realita je omnoho menej ekologická: ide o klasický slovenský šport, boj o moc v strane, ktorá sa tvári, že je strana.
Tomáš Taraba sa totiž omylom prestal správať ako miništrant v Dankovej cirkvi a začal fungovať ako samostatná politická jednotka. A to je v SNS asi najväčší hriech, mať vlastný názor.
Taraba nikdy nebol Dankov človek
Taraba do SNS nepatril nikdy. Bol skôr ako hosť, ktorý sa ubytuje v byte a po týždni začne narúšať statiku. Komunikoval, rástol, bol viditeľný,teda presne všetko, čo sa v strane postavenej na hierarchii „ja som predseda, ty buď ticho“ neodpúšťa.A tak sa zrazu z ministra stal problém. Nie pre rezort. Pre predsedu.
Kuffovci pochopili, kde je moc
Odklon Kuffovcov je v politike vždy spoľahlivý indikátor: keď sa začne presúvať politická gravitácia, oni idú s ňou.
Nie ideovo. Pragmaticky. V slovenskej politike sa tomu hovorí „strategické prehodnotenie hodnôt“, v reči človeka: kam tečú zdroje a vplyv. Politika totiž nebýva o priateľstvách. Býva o prežití.
Fico a Taraba: užitočný, kým slúži
Pre Fica nie je Taraba spojenec. Je to politický nástroj, ktorý odhodí v momente, keď prestane byt užitočný
Pre premiéra je Taraba paradoxne veľmi užitočný minister: mobilizuje konzervatívneho a antisystémového voliča, vedie agresívne kultúrne konflikty, absorbuje časť verejnej kritiky, a otvára témy, ktoré by inak priamo zaťažovali Smer. Taraba je typ politika, ktorý dokáže polarizovať priestor tak, aby premiér mohol pôsobiť umiernenejšie než v skutočnosti je.
Preto si nemyslím, že by Fico riešil otázku či je Taraba dobrý minister. Premiér rieši iba jednu vec: Je Taraba pre vládu ešte užitočnejší než nebezpečný? Ak áno, podrží ho. Ak nie, obetuje ho bez emócií. Tak funguje moc.
SNS a realita
SNS už nie je disciplinovaná strana. To je koalícia eg a individuálnych ambícií. A práve preto sú dnešné konflikty v SNS oveľa nebezpečnejšie než kedysi.
Nejde už o vnútrostranícku hádku. Ide o boj medzi politikmi, ktorí každý cíti vlastnú silu a vlastnú šancu prežiť aj bez predsedu
Kto z koho?
Celý konflikt zároveň odhaľuje niečo oveľa väčšie: slabosť samotnej SNS. Kedysi bola SNS postavená na jasnej hierarchii. Dnes pripomína skôr voľné zoskupenie regionálnych, ideových a osobných projektov:
Taraba má vlastné publikum,
Huliak má vlastný elektorát,
Kuffovci majú vlastnú agendu,
a Danko sa snaží udržať kontrolu nad všetkými naraz.
Danko a realita
SNS dnes nepôsobí ako strana, ale ako zhluk projektov s jedným názvom. A Andrej Danko nepôsobí ako líder, len ako zúfalec, ktorý chce zabrániť apokalypse.
Spor okolo Tarabu nie je konflikt o životné prostredie. Je to test toho, kto v národno-konzervatívnej časti koalície naozaj drží moc, či Andrej Danko ako stranícky predseda, alebo silní individuálni hráči s vlastným publikom.
A zároveň je to aj test Roberta Fica: či ešte dokáže udržať pokope koalíciu, ktorá sa začína viac podobať na mocenské boje, než na stabilnú vládu. Pretože keď sa malé koaličné strany začnú žrať medzi sebou, nikdy to nezostane iba pri jednej ministerskej stoličke.
SNS dnes nepôsobí ako strana, ktorá chce vládnuť krajine. Vyzerá ako partia politikov, ktorí bojujú o posledné zvyšky vplyvu, kým sa im to celé nerozsype pod rukami.
Ako domček z kariet.
