Každé štyri roky sa zopakuje ten istý vzorec. Z neviditeľných sa stávajú „ľudia pre mesto“. Z ticha zrazu aktivita. Kandidáti, ktorí celé volebné obdobie nebolo vidieť ani počuť, zaplnia ulice, sociálne siete aj podujatia.
A vy si kladiete jednoduchú otázku: kde boli doteraz?
Neboli na zastupiteľstvách. Neboli pri problémoch, ktoré sa tu vlečú roky. Neboli pri rozhodnutiach, ktoré dnes kritizujú. Neboli medzi ľuďmi, ktorým teraz sľubujú pomoc. Boli ticho. Neviditeľní. Neaktívni. A teraz sa objavia na každom podujatí, sľubujú a pózujú.
Tvária sa, že tu boli vždy. Neboli.
Komunálna a regionálna politika nie je marketingová súťaž. Je to každodenné rozhodovanie o peniazoch, prioritách a fungovaní mesta či kraja. Ak niekto štyri roky nepracoval verejne, neotváral témy, neriešil problémy ľudí a nebol viditeľný v rozhodovacích procesoch, nie je dôvod veriť, že ho zrazu prebudila „služba verejnosti“. Skôr ho prebudili voľby.
Moc, peniaze, vplyv. Prístup k verejným zdrojom, zákazkám a rozhodnutiam. Verejná funkcia nie je dekorácia. Je to reálna moc.
Preto sa treba pýtať:
Čo robili doteraz? Nie v kampani, ale v rokoch medzi voľbami.
Kde boli, keď sa rozhodovalo o veciach, ktoré dnes používajú v sloganoch?
Koľkokrát sa ozvali, keď z toho nič nemali?
Alebo sa ozývajú len vtedy, keď je to výhodné?
Rozumejú vôbec tomu, čo sľubujú? Alebo predávajú veci, ktoré samospráva ani nevie reálne splniť?
A vedia obhájiť svoje postoje, alebo sa pri prvej konfrontácii rozpadnú na naučené frázy?
Nie každý nový kandidát je problém. Ale kandidát bez výsledkov je riziko. A kandidát, ktorý sa objaví len pred voľbami, neprišiel „slúžiť“, ale získať pozíciu.
Zápisnice zo zastupiteľstiev ukazujú viac než bilbordy. Kto pracuje, kto hlasuje, kto mlčí a kto tam len sedí ako dekorácia.
Niektorí poslanci nepoznajú ani zákon o obecnom zriadení. A hlasujú, ako povie starosta, však on vie...( nezovšeobecňujem, smutná realita slovenských miest a dedín).
Majetkové priznania nie sú formalita pre zvedavcov. Sú testom, či verejná funkcia nie je len nástroj na budovanie vlastného komfortu.
A verejné diskusie? Tam padá maska. Tam vidno, kto rozumie veci a kto len opakuje naučené vety.
Volebné obdobie nie je reklama. A verejná funkcia nie je cena za dobrú kampaň.
Voľby nie sú o tom, kto najlepšie hrá rolu. Sú o tom, komu odovzdáte moc.
Tak si to spočítajte.
Kampaň trvá pár týždňov. Dôsledky vášho rozhodnutia štyri roky.
Oni to majú spočítané dávno. Otázka je, či aj vy.
