Podľa prieskumu sa aj napriek hospodárskej kríze životná úroveň v desiatich európskych štátoch zvýšila. Patria sem Škandinávia, Benelux, Francúzsko, Británia a nemecky hovoriace krajiny. Slováci, Česi a Poliaci sa nachádzajú v európskom strede a zaostávajú za priemerom v Európe o tridsať percent. Znamená to, že práve v strednej Európe sa prehlbuje hranica medzi bohatými a chudobnými krajinami. Na jednej strane sú Rakúšania a Nemci, ktorých životná úroveň prekračuje o dvadsať percent európsky priemer, na druhej strane Česi, Slováci a Maďari so spotrebou, ktoré zaostáva za priemerom o tridsať až štyridsať percent. V praxi to znamená, že slovenská rodina má v spotrebe bližšie k Albánsku, než k rodinám v susednom Rakúsku. Zvyšovanie cien potravín a všetkého možného došlo až tak ďaleko, že sa oplatí jazdiť napríklad do bohatého Rakúska, nielen pre cenu, ale priznajme si, oveľa vyššiu kvalitu tovaru.
Pán premiér netají svoje nadšenie pre hlbšiu integráciu členských štátov EÚ. Vyhlásil, že nemáme politickú ani ekonomickú silu, aby sme hrali nejaké sebecké hry. Kedy politici nájdu aspoň silu a ospravedlnia sa dôchodcom, rodinám s malými deťmi, ako aj postihnutým ľuďom za rapídny pokles životnej úrovne? Slovensko vraj nemá inú alternatívu ako byť v jadre. Sme na periférii v spotrebe, a s veľkými štátmi sa nemôžme v ničom porovnávať. O akom jadre to potom vlastne hovorí?
