Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Vietor sa chce predrať skrz zatvorené okno. Vojsť jej rukou do vlasov, pohrať sa s nimi, posunúť sa nebadane na jej žiarivý krk. Pobozkať ju naň, cítiť jej dych, aby ho potom mohol jediným mavnutím ruky rozptýliť do ovzdušia. No nedarí sa mu.Chcem počuť tlkot jej srdca, vznášať sa na krídlach vážky, plávať v rozbúrenom mori plnom pokušenia, snívať o jej perách, usmievať sa na ňu!Klavír vyludzuje krásne vzdychy ospalého popoludnia. Vzdychy nesúce vôňu krátkych známosti pasúcich sa na kopcoch za mestom. Vzdychy žiarlivosti. Vzdychy ešte neprežitých dní.Vysoké melódie jej pôvabných prstov vylúdene notami križujú vzduch a zanechávajú v ňom nebadateľnú stopu žiadostivosti prebúdzajúcu sa pod prítmym paplónu.
