Problém nastáva vtedy, keď sa znížená DPH používa ako náhrada za systémové riešenia. Keď ňou chceme vyriešiť slabé riadenie, chýbajúce objednávky, neexistujúci trh alebo nepripravenosť pracovať s ľuďmi, ktorí sú od trhu práce najďalej. V takých prípadoch sa z nej stáva len kozmetická úprava, ktorá nezasahuje podstatu problému.
Pri 5 % DPH pre registrované sociálne podniky treba otvorene pomenovať aj jej zneužívanie. Verejná podráždenosť v tejto téme nie je bezdôvodná. Vzniká najmä vtedy, keď sa sociálny podnik formálne správa v súlade so zákonom, no v praxi sa vytráca to podstatné, teda pozitívny sociálny vplyv. Ak podnik neplní sociálny cieľ, no využíva výhody, ktoré mu majú pomáhať zamestnávať ľudí s objektívnym znevýhodnením na trhu práce, verejná kritika je pochopiteľná.
Znížená DPH má zmysel len vtedy, ak je priamo prepojená s konkrétnym typom zamestnávania a činnosťou podniku. Najmä tam, kde podnik dlhodobo zamestnáva človeka, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, Róma alebo človeka so zdravotným znevýhodnením. Títo ľudia majú rovnaké právo pracovať ako ktokoľvek iný. Zároveň však vieme, že práca s nimi si často vyžaduje viac než len manažérsky prístup. Vyžaduje čas, trpezlivosť, stabilitu a podporu aj mimo samotného pracovného výkonu.
V praxi som sa stretla aj s prípadmi, ktoré ukazujú, ako hlboko sú niektoré stereotypy v systéme zakorenené. Kolega riešil situáciu so zamestnankyňou so zdravotným znevýhodnením, ktorej lekár odmietol potvrdiť potrebné dokumenty s argumentom, že poberá invalidný dôchodok, a teda načo by pracovala. Ak sa niekto narodí bez rúk, budeme ho ešte aj trestať tým, že mu povieme, že nepatrí do kolektívu? Od odborníkov by sme mali očakávať viac empatie a porozumenia pre právo človeka pracovať, nie jeho spochybňovanie.
Otázka, koľko sociálnych podnikov je poctivých, nemá jednoduchú odpoveď. Ak by som uviedla akékoľvek číslo, zavádzala by som. Presné údaje majú príslušné orgány, ktoré vykonávajú kontrolu, ako sú inšpektoráty práce alebo kontroly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento problém však nie je výlučne problémom sociálnych podnikov. Podobné správanie vidíme v celom podnikateľskom prostredí.
Ruku na srdce, takmer každý systém skôr či neskôr narazí na ľudí, ktorí hľadajú jeho slabiny. Vidíme to dnes aj pri bežnom podnikaní či živnostiach. Na sociálnych sieťach sa šíria návody, ako legálne minimalizovať odvody pozastavovaním a opätovným obnovovaním živnosti ,,neobmedzene". Systém to umožňuje, no to ešte neznamená, že je to v súlade s jeho pôvodným zámerom.
Preto považujem za nebezpečné hádzať všetkých do jedného vreca a rušiť 5 % DPH kvôli tým, ktorí systém zneužívajú. Kontrolné mechanizmy existujú a vedia nepoctivý zámer odhaliť. Zodpovednosť má byť vyvodzovaná cielene, nie plošne.
Riešením nie je zrušenie zníženej DPH, ale jej dôsledné naviazanie na preukázateľný sociálny vplyv. Podnik, ktorý využíva 5 % DPH, no nedosahuje pozitívny sociálny vplyv, by mal o štatút sociálneho podniku prísť. To, že podnik neporuší zákon, ešte neznamená, že napĺňa jeho zmysel.
Najviac na zlyhaniach systému totiž vždy doplácajú tí poctiví podnikatelia, ktorí neodovzdávajú systému len odvody, ale aj čas, energiu a často kus seba. Práve ich by mal systém chrániť a podporovať, nie znevýhodňovať kvôli tým, ktorí sa snažia obchádzať pravidlá.
