reklama

Vlakom po Európe

Všetci von! Pýtam sa šoféra, čo sa deje. Ten mi odpovedá, aby som vystúpil a sadol do pristaveného vlaku

Vlakom po Európe
Niekedy to je aj o dosť dlhom čakaní (Zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Zakaždým keď čítam, tie niekedy až nenávistné komentáre o tom, aké sú služby na Slovensku, tak sa radšej ani nepozastavujem. Mnohokrát to je na mieste a inokedy mám zas pocit, že Slovensko je top šampión v sťažovaní sa. Nech ide o čokoľvek a kedykoľvek. Ak by bola na svete nejaká liga, kde by sa draftovali talenty v sťažovaní sa, tak tam nikto nemá šancu a ovládli by sme to jasnejšie, ako tohto roku v NHL.

Ak radšej počúvaš ako čítaš, tak som nahral celý článok do záznamu. Klikni tu a kľudne si zvyšok textu vypočuj

Jasné, vždy sa dá mnoho vecí zlepšiť, ale nemám pocit, že to je stále také katastrofálne, ako to mnohokrát niekto popisuje. Záleží od uhlu pohľadu. Ak sa porovnávame s vyspelejšími krajinami, ktorých je iste dosť, tak je jasné, že máme čo dobiehať. Niekedy nám „ten vlak už aj ušiel“. Na druhú stranu, ak sa porovnávame s krajinami, kde ten rozvoj ešte chvíľu potrvá, tak sme vyslovene šampióni my, nech sa na to pozerám akokoľvek. Aj takých krajín je stále dosť. Z toho mi akosi vyplýva, že sme taká zlatá stredná cesta. Ani dobre, ani zle. Našťastie, zrejme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Každá stanica je vždy iná
Každá stanica je vždy iná (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Aby som sa však konečne dostal tomu, čo vlastne aj chcem a prečo píšem v tento horúci a podpazuchovo upotený deň, tak idem priamo k veci. Bol som sa dať ostrihať. V meste kde som vyrastal a strávil značnú časť svojho života. Čo sa týka služieb, tak pani, ktorá mi strihala vlasy, bola milá a príjemná. Chvíľu sme sa aj dobre porozprávali, či zasmiali. Predsa len každým rokom mi tá bujná hriva redne a už to nie je také ako keď som mal „násť“ rokov. V tomto prípade bol môj čas limitovaný a išlo o rozhovor len na pár minút.

 

Niekedy to je aj o dosť dlhom čakaní
Niekedy to je aj o dosť dlhom čakaní (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Samotná služba (cháp strihanie) bola však veľmi príjemná skúsenosť. Čo sa týka zariadenia resp. vybavenia tohto kaderníctva, tak sa tam nezmenilo nič odvety, ako som tam chodil ešte počas štúdia na základnej škole. OK, niečo sa tam predsa len zmenilo. Vtedy boli ceny v korunách a nie v eurách, a tie tetušky nemali v nabíjačkách smartfóny, ale iba fény a strojčeky na vlasy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stále to však nie je to, čo sľubuje názov článku. Tak už teda poďme na vec. Dosť bolo zahrievania publika, ktoré za posledné mesiace zrátam hádam aj na prstoch pár ľudí. Trochu to flákam. Pochopil si to správne. Nie je to však kvôli tomu, že by sa mi nechcelo, no pracujem/finišujem niečom naozaj veľké. Je sa na čo tešiť, ale o tom čoskoro.

Pred pár dňami som mal návštevu. Nie hocijakú, ale až z ďalekej Afriky. Bolo to prvýkrát, čo ma prišiel navštíviť niekto, koho som spoznal na svojich cestách po svete. Aj to ako sme sa spoznali, s touto návštevou, je na samostatný príbeh. Inokedy. Cestovali sme spolu po Európe. Vlaky, lietadlá, autobusy, bicykle, pešo... Bolo toho celkom dosť a bol to veľmi intenzívny mesiac. Neplánoval som to nijako dokumentovať, no situácia sa vyvinula tak, že treba. Takže preto tento článok. Idem sa podeliť o to, ako sa cestuje najmä vlakom po Európe, lebo práve tento druh dopravy sme využívali najčastejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Vo vlaku sa dá čas tráviť individuálne
Vo vlaku sa dá čas tráviť individuálne (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

V spojitosti práve so slovenskými železnicami sa mi nedá neopísať tieto cesty. Takže poďme na to pekne po poriadku. V prvom rade porovnávať slovenské železnice, napríklad s japonskými, mi príde taký nezmysel, ako porovnávať úroveň slovenského hokeja a toho z krajiny vychádzajúceho slnka. Jasné, sú aj krajiny, ktoré sú na tom horšie ako my, no vlakovú sieť majú lepšiu.

V neďalekom Nemecku na toto leto zviedli niečo veľmi atraktívne. Celomesačný lístok na vnútroštátnu a mestskú dopravu za 9€. Toto platí pre mesiace jún, júl a august. Má to byť akási podpora turizmu a cestovania v krajine. S týmto lístkom môžem jazdiť fakt dozblbnutia mestskými autobusmi (MHD), metrom, autobusmi a vlakmi (okrem ICE a expresov). Naozaj skvelé. Len na jednej ceste z bavorského vidieka, do Mníchova (kde som sa presúval po viacerých miestach v meste) som ušetril na doprave 50€. To len preto, lebo som mal mesačný lístok za 9€ (je aj pre cudzincov).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetky vlaky, ktorými som medzi mestami jazdil, boli nové a čisté. Dosť plné, ale to akosi chápem. Je tu však niečo, čo ma pravidelne zaskočilo a niekedy aj celkom nasralo. Tieto vlaky medzi mestami pravidelne meškali. Azda nebolo trasy, kde by aspoň jeden spoj nemeškal. To dokáže vyrobiť niekedy celkom neplechu alebo aspoň minimálne zmenu plánu. Ak je času dostatok, tak sa to dá. Horšie je to vtedy, ak je toho času menej.

Čaká sa na autobus, ktorý nahradí vlak
Čaká sa na autobus, ktorý nahradí vlak (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Napríklad sme cestovali vlakom z Mníchova, do Salzburgu. Tam sme mali prestúpiť na vlak do Viedne, kde sme mali v predstihu zakúpený lístok. Lenže tie nemecké vlaky meškali a nestihli sme vlak do rakúskej metropoly. V nasledujúcom vlaku tej istej spoločnosti, nám sympatická sprievodkyňa dala zaplatiť cenu lístka na vlak, ktorý sme stihli ako nasledujúci.

Takže prvý kontakt s rakúskymi železnicami tiež nič moc. Vo Viedni sme plánovali len prestúpiť a odviezť sa do Bratislavy. Cez internet sa nedal kúpiť lístok na vlak, ktorý svietil na tabuli odchodov. Vyhľadali sme teda nejakú zamestnankyňu, ktorá nás zobrala k automatu na lístky. Veľmi biednou angličtinou nám navolila lístky na celkom iný vlak, ako sme chceli. Aj napriek tomu, že sme jej to nakoniec nejako vysvetlili aj po Nemecky. Tie lístky boli drahšie a obojsmerné, namiesto jednosmerných. Namiesto konkrétneho vlaku to boli otvorené lístky takže aj preto boli drahšie.

Konečne sme sa pohli smer Slovensko. Nie na dlho. V obci Marcheg vlak zastavil a všetkých nás vyhnali von. Údajne tam je nejaká porucha a do Bratislavy nás zoberie náhradný spoj. Na stanici čakal autobus. To by bolo skvelé, ak by tam bol aj jeho šofér. Teda ten tam bol, len sa tváril ako keby tam nebol a nikomu neodpovedal. Nakoniec sa podarilo zistiť, že on nás nikam nezoberie, lebo nás mal zobrať jeho kolega, ktorý už však odišiel. Takže sme tam trčali viac než hodinu, kým prišiel ďalší autobus.

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality

Ten nás konečne vzal. Po niekoľkých desiatkach minút jazdy, autobus opäť stojí. Všetci von! Pýtam sa šoféra, čo sa deje. Ten mi odpovedá, aby som vystúpil a sadol do pristaveného vlaku. Ten nás zoberie do Bratislavy. OK, počúvneme a už sedíme v pohybujúcom sa vagóne, ktorý snáď pamätá ešte aj Rakúsko-Uhorsko. Teším sa na Slovensko, že ho ukážem mojej africkej návšteve. Nevenujem sa ceste a rozprávame sa spolu o všetkom možnom aj nemožnom. Blížime sa do mesta, no akosi sa mi to na Bratislavu nepodobá. Napadá mi, že sa naše hlavné mesto dosť zmenilo od vtedy, čo som tam bol naposledy. Keď však míňame zastávku metra, je mi jasné, že toto nie je dobré a nie je to ani Bratislava. Rýchlo otváram mapy a kontrolujem našu aktuálnu polohu. Super! Veď my sme opäť vo Viedni...

Žiadosť podaná a už treba len čakať
Žiadosť podaná a už treba len čakať (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Ten magor nás zobral naspäť tam, odkiaľ sme vyrazil. Na stanici teda idem na informácie a vysvetľujem im, čo sa stalo. Chcem naspäť peniaze za lístky. Mladá slečna ma posiela niekam inam. Ideme teda tam. Tam hovoríme ten istý príbeh. Teraz však nejakému týpkovi. Ten nás posiela tam, odkiaľ sme prišli. Hovoríme mu, že odtiaľ nás predsa poslali za ním. Nahnevane odpovedá, že ho to nezaujíma. Ja mu zasa hovorím, že mňa nezaujíma to, čo nezaujíma jeho a nehodlám tam s kuframi pobehovať ako pajác len kvôli tomu, že tam majú bordel. Po nesympatickej konverzácii predsa len ide s nami, aby niekomu vysvetlil, čo a kto má robiť. Vraciame sa teda s ním k slečne, ktorá nás poslala za ním. Niečo si medzi sebou vysvetľujú a konečne sa to ujasňuje. Aby som mohol požiadať o vrátenie cestovného, musím vypísať žiadosť. To znamenalo stáť vo fronte takmer hodinu. Teraz mám čakať 3 až 4 týždne na vybavenie mojej žiadosti. Tak teda čakám.

O tom ako s a nám cestovalo v Taliansku, ale najmä na Slovensku, si prečítaš v ďalšom článku. Dovtedy si môžeš pozrieť ďalšie fotky, videá alebo články, ktoré nájdeš na mojom blogu o cestovaní photoandtraveling.com.

Maj sa fajn!

Aleš

Aleš Tvrdý

Aleš Tvrdý

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  109
  •  | 
  • Páči sa:  288x

Už je to niekoľko rokov dozadu, čo som pochopil, že cestovanie ma robí šťastným. Ba dokonca, je to moja vášeň a tá najlepšia škola životom. Neodmysliteľnou súčasťou mojich ciest je aj fotoaparát a práve prostredníctvom svojich záberov sa snažím každému ukázať, že cestovanie je dostupné pre každého. Preto som pred pár rokmi založil cestovateľský blog photoandtraveling.com kde sa snažím podeliť o svoje zážitky a skúsenosti z ciest. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu