reklama

Odevy Uhorska v období raného novoveku

Uhorský odev sa značne odlišoval u aristokratov a bežného obyvateľstva. Aké boli typické odevy šľachty?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Uhorský šľachtický odev a jeho formálne i významovo-symbolické špecifiká

Odievanie mužov a žien v niekdajšom Uhorsku sa začalo výrazne špecifikovať v 16. a v 17. storočí. V priebehu pomerne krátkej doby sa najmä mužský odev stal symbolickým reprezentantom rôznych seba identifikačných pohnútok a pragmatických požiadaviek. Jeho špecifická estetika vzbudzovala rozporuplné reakcie, no práve táto zjavná vizuálna seba identifikácia Uhrov prostredníctvom odevu ako symbolu svojej národno-štátnej príslušnosti bola zároveň dôvodom, pre ktorý mal uhorský odev v konečnom dôsledku takú spoločenskú závažnosť a účinok. V ranom novoveku vykazoval uhorský šľachtický odev na celom území niekdajšieho Uhorska pomerne jednotný ráz. Veľmi podobné znaky v odievaní sa dali paralelne vidieť aj v Poľsku a na Ukrajine (niekdajšia Poľsko-Litovská únia), v Rumunsku (niekdajšie Sedmohradské kniežatstvo) a v Bulharsku (niekdajšie Valašské a Moldavské vojvodstvo). V každom prípade patril medzi štyri základné „národne“ formované a formulované odevy: popri odievaní na uhorský spôsob sa rozlišoval aj španielsky, nemecký a francúzsky odev. Podľa očitého svedectva Daniela G. Speera z polovice 17. storočia („Uhorský simplicissimus“) sa v Uhorsku časť mužov obliekala na nemecký spôsob, časť na uhorský spôsob, pritom však jestvovala aj početná skupinka takých, ktorí sa odievali „uhorsko-nemecky“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stredoeurópsky maliar: Ján Pálfy, zač. 18. storočie
Stredoeurópsky maliar: Ján Pálfy, zač. 18. storočie (zdroj: Slovenské národné múzeum, Zámok Bojnice)

Hlavné módne premeny ovplyvnila vlna doznievajúceho burgunského vplyvu, formujúcej sa talianskej renesancie, sprostredkovanej na územie Uhorského kráľovstva primárne dvorom kráľovnej Beatrix Aragónskej, ako aj myšlienky reformácie, ktorá podnietila vznik tzv. “reformačnej nemeckej módy”, obľúbenej v stredoeurópskych krajinách na začiatku 16. Storočia. V nasledujúcich dekádach začal prevládať vplyv španielskej módy, diktovaný španielskym kráľom, rímsko-nemeckým cisárom, burgunským vojvodom a arcivojvodom Karolom V. Habsburským. Na začiatku jeho vlády jeho syna Filipa II. Bol už tento odevný štýl formálne ustálený, presne definovaný a v Európe všeobecne obľúbený. Presadenie nového spôsobu odievania nebolo len odrazom estetických preferencií, ale spoľahlivo odrážalo posilňovanie habsburského vplyvu v stredoeurópskom prostredí a slúžilo aj na vyjadrenie prohabsburského, respektíve prokatolíckeho postoja svojho nositeľa. V Uhorskom kráľovstve sa v odevnej kultúre pomoháčskeho obdobia začali odrážať vlastné geografické, hospodárske aj kultúrno-umelecké špecifiká. Odevná tradícia uhorskej tradície čiastočne odzrkadľuje aj odlišnú politickú situáciu - najväčší tlak zo strany osmanských vojsk smeroval práve na územie Uhorska. Prvky nemeckej módy naďalej pretrvávali v prostredí protestantskej šľachty a predovšetkým augsburského bohatého meštianstva koncentrovaného v banských mestách a na Spiši. So španielskym odevom, prípadne jeho súčasťami sa stretávame väčšinou vrámci dámskej módy, keď si aristokratky pohybujúce sa v kozmopolitom prostredí európskych dvorov osvojili tento odevný štýl aj na domácich panstvách. Od začiatku 16. storočia silnejú aj módne vplyvy prichádzajúce z oblasti Balkánu a Orientu. Tieto zahraničné impulzy, transformované vlastným unikátnym spôsobom, obohatené o domácu estetickú a umelecko-remeselnú tradíciu, vyústili do formovania nového spôsobu odievania, typologicky oslobodeného od zahraničných módnych koncepcií. V zložitých nepokojných časoch 16. storočia vzniká „odev na uhorský spôsob“, ktorý nadobudol na celom území pomerne jednotný charakter.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Nové“ módne trendy

V preberaní týchto nových módnych trendov boli odvážnejší nemeckí obyvatelia miest na Slovensku, ktorí ich priberali cez protestantské krajiny západnej Európy, najmä cez Nemecko a Holandsko. Tento módny štýl pretrval až do osemdesiatych rokov 17. storočia, kedy sa začal nosiť typ šiat nového strihu podľa preferujúcej vertikálnej siluety. Vytvorili ju na dvore Ľudovíta XIV. vo Versailles koncom sedemdesiatych rokov 17. storočia. Do prostredia uhorskej šľachty sa tento nový typ úpravy dostal z viedenského dvora, kde mu podľahli Leopold I. Habsburský a Karol III. Habsburský. V Uhorsku ho nosili nielen magnáti podporujúci Habsburgovcov, ale aj rody cudzieho pôvodu pôsobiace v Uhorsku ako napríklad Hellenbachovci. Odlišný od ranobarokového odevu sa stal tým, že v siluete akcentoval vertikálu. Zmenila sa skladba pánskeho odevu, pretože sa začal nosiť oblek v trojkombinácii: kabát (fr. justaucorps), pod ním vesta s rukávmi alebo bez nich (fr. veste) a nohavice pod kolená (fr. culotte). Hodvábne pančušky siahali ku kolenám, kde ich fixovali dekoratívne podväzkové čipky a stuhy. Košeľu nebolo vidieť, len jej objemné manžety a kravatu so žabó (fr. jabeau). Hlavu zdobila objemná alonžová parochňa a výrazný trojrohý klobúk (fr. tricorn). Na nohách sa nosili črievice na podpätku s výraznou mašľou alebo sponou na priehlavku. Takýto odev pôsobiaci veľmi zženštilo symbolizoval už nie mužský ideál  muža-bojovníka, ale muža-dvorana, ktorý sa starostlivo a veľmi precízne staral o svoj zovňajšok . Dámsky pendant pôsobil štíhlejšie vďaka zúženiu sukne a preneseniu jej objemu do zadnej časti, hlbokému výstrihu odhaľujúcemu poprsie, zúženiu rukávov, ich miernemu skráteniu pod lakte a vsádzaniu rukávov do živôtika v prirodzenom ramennom prieramku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Stredoeurópsky maliar: Polyxéna Daunová, po pol. 17. storočie, olejomaľba na plátne
Stredoeurópsky maliar: Polyxéna Daunová, po pol. 17. storočie, olejomaľba na plátne 

Postavu zvyšovala pokrývka hlavy čnejúca vysoko dohora (fr. à la fontange) a vysoké podpätky skryté pod sukňou. Rovnako ako v prípade uhorských magnátov tieto zahraničné vplyvy nasledovali najmä ženy z rodín mocensky a politicky spriaznených s Habsburgovcami. V 17. storočí vznikla aj nová technika čipky. Sieťované čipky obľúbené v období renesancie sa nahrádzali technikou paličkovania. Paličkované čipky sa rozširujú v Uhorsku nielen prostredníctvom obchodu, ale najmä vďaka novým skupinám obyvateľstva, ktoré sa na území Slovenska usadzovali. Boli to Holanďania, Nemci, Taliani, Židia, Chorváti a práve oni prinášali znalosti jej výroby. Okrem paličkovaných čipiek zdobili barokové odevy stuhy. Stali sa novým sortimentom, pretože doteraz sa zhotovovali ako lemovky a dekorácie na odevy tkanice, ktoré ručne vytvárali pozamentieri (pramári). V polovici 17. storočia však vznikol vo Francúzsku tkáčsky stav, ktorý vedel zhotoviť úzke stužky v keprovej, plátnovej alebo atlasovej väzbe. Takého stužky boli na rozdiel aj od pramárskych tkaníc jemnejšie, ľahšie a farebnejšie. To umožňovalo robiť z nich rôzne kokardy a rozety.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tieni polmesiaca

Spojovacím momentom Osmanov a Uhrov po bitke po Moháči v roku 1526, na ktorom sa začali obe znepriatelené strany postupne zbližovať, bol obchod. Dlhodobá koexistencia sa musela zakladať jednak na rešpektovaní jednej strany druhou, ale aj vo vytvorení istej nutnej a neraz až nadštandardnej spolupráce. Medzi veliteľmi a posádkami obranných hradov sa rozvinul čulý obchodný ruch, pri ktorom každý ponúkal na výmenu to, čo mal: napríklad drevo za ušľachtilé kone, konské postroje, odevy, zbrane. V listoch sa dôverne nazývali hrdinským susedom a priateľom, dokonca švagrom a posielali si hodnotné dary. Záujem o tovar z Turecka sa neustále zvyšoval a do Uhorska prichádzal viacerými cestami. Mnohé predmety dennej potreby sa do domácností dostali ako vojnová korisť, ale dopyt po tureckých luxusných predmetoch bol podstatne väčší. Šľachtici svojich vyslancov, ktorí chodili na Vysokú Portu s politickým poslaním, poverovali aj nákupmi.

Do Turecka za nákupmi

Na nákupných zoznamoch sa objavovali textílie najrôznejšieho druhu, od plátna na posteľnú bielizeň, obrusy, spodnú bielizeň a košele až po ťažké zamaty a brokáty, ďalej koberce, kožušiny, gombíky, zbrane – najmä luky a šípy, sekery, nože, konské postroje, nožnice, zámky, píly, kuchynské riady, príbory, mažiare, britvy, hudobné nástroje, špongie, mydlá, korbáče, mešce, kalamáre, lampáše, košíky, ulity, svietniky, štetce, kefy, vejáre, pštrosie perá, drahé kamene a polodrahokamy.
Stojí za zamyslenie, do akej miery mohlo susedstvo s Osmanmi vplývať na hygienické návyky obyvateľov Uhorska. Správy, ktoré sa šírili vďaka cestovateľom a vyslancom, s obdivom komentovali vysokú kultúru telesnej hygieny. Popisovali dômyselný systém vykurovania a zásobenia kúpeľov teplou i studenou vodou pomocou vodovodov, ako aj systém odvádzania použitej vody. Takéto kúpele si Osmani budovali aj na obsadenom území a tomto čase sa kúpele a termálne vody aj u nás začali využívať v nebývalej miere.

Takto vyzeral Moháč vyše 300 rokov po rozhodujúcej bitke.
Takto vyzeral Moháč vyše 300 rokov po rozhodujúcej bitke. (zdroj: Vlasť a svet, 05.09.1897 )

Výdobytky tureckej expanzie

Pre náročnejšiu šľachtu nestačili výrobky domácich obuvníckych majstrov, ale radi si kupovali dovezenú obuv tureckej výroby, predovšetkým čižmy. Remeslá spracúvajúce kožu boli v Osmanskej ríši na mimoriadne vysokej úrovni. Obľube sa tešili papuče, obuv, ktorá sa u nás rozšírila príchodom Osmanov. Nešlo o dnešnú domácu obuv, ale nosili ich v teplejšom počasí ako ľahšie topánky. Obvykle to bola podošva z tvrdšej kože, ktorú obopínali šnúrky na zaviazanie alebo remienky. Tvar papuče ako aj opätku sa mohol rôzniť. Aj ženy rady nosili papuče, kapce a čižmy z tureckého karmazínu a safiánu. V ich odievaní sa turecký vplyv prejavil v drahých textíliách na vrchný odev, alebo košieľ z jemného plátna, tzv. patelatu, ktorý si zdobili s ornamentálnou tureckou striebornou a zlatou výšivkou.
Vo výbavách sa stretávame s tureckým dovozom pri stolovej bielizni, s dlhými behúňmi s obľúbenými tureckými vzormi, hýriacimi rôznymi farbami. Koberce, paplóny, prikrývky, závesy a iný bytový textil tureckého pôvodu patril k bežnej výbave bohatších domácností a paradoxne obrusy s tureckými výšivkami nachádzame aj na oltároch kostolov. Koberce sa však dávali nie na zem, ale na steny. Okrem estetickej mali aj izolačnú funkciu, preto ich často nájdeme pri posteliach. Boli súčasťou výbavy nevesty.

Čo dodať na záver?

Aristokrat a jeho dvor mali už na prvý pohľad vzbudzovať úctu, autoritu a vznešenosť. Odev novovekého príslušníka najvyšších spoločenských vrstiev mal byť nákladný, pútať pozornosť luxusným materiálom, detailne vypracovaným zdobením, starostlivo volenými doplnkami a šperkmi. Obľúbeným letným kusom odevu bola v 17. storočí kratšia košeľa zvaná panczér. Obľúbeným typom mužského kabátca bol pramenne doložený už koncom 15. storočia: prvá zmienka z roku 1486 ho v maďarčine nazývaný dolman. Odieval sa taktiež zvrchný kabátec v maďarských prameňoch nazývaný mente. V hroboch z prvých desaťročí 17. storočia sa našli ženské odevy uhorského typu. Zatiaľ čo v prvej tretine 17. storočia mal uhorský ženský odev ešte pomerne strohú siluetu i farebnosť, postupne okolo polovice storočia dospel vo svojej slávnostnej verzii k výraznej dekoratívnej okázalosti

Lengyelová, T.: Stretnutie dvoch kultúr. Život na osmansko-uhorskom území v ranom novoveku. In: DIKDA. Písomné kultúrne dedičstvo Slovenska
Odev na Slovensku pod vplyvom barokovej módy (20. roky 17. storočia až 20. roky 18. storočia): In: Profil slovenskej kultúry.

TOMAŠOVIČOVÁ T.: In: Historická revue: Slovensko v tieni polmesiaca. Odev „na Uhorský spôsob“. Č. XXXII. 2021. s. 20 – 21.

Halászová: „OBJEKTY PÔVABU A ÚŽITKU“ Kapitoly z dejín úžitkového umenia na Slovensku. s. 75.

Alexander Hričko

Alexander Hričko

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  59x

Rusín, človek z východného Slovenska a študent histórie a ruského jazyka a literatúry. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitikaRusíni

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu