https://blog.sme.sk/alicaarendasova blog.sme.sk blog@sme.sk sk Boli asi dve hodiny v noci keď som sa zobudila z príšerného sna. Snívalo sa mi ako moja rodina a moji blízky zomreli za rôzných okolností. Najprv som sa nevedela spamätať lebo som silno plakala a úskosť môjho strachu bola hmatatelná. Kým som sa zorientovala prešlo pár dlhých sekúnd. Pozrela som sa na hodiny a uvedomila som si že som spala slabú polhodinku. Stále sa mi vracali výjavy z môjho sna. Ako mama leží na onkológií a lúči sa so mnou. Otec ležiaci  vraku nášho auta ktorý posledný krát vydýchol. Ten sen bol tak živý až som si myslela že ma opklopila realita. 04df39b4-6abe-4804-8f97-08939f0a1d00 Wed, 08 Feb 2012 19:32:00 +0000 https://blog.sme.sk/alicaarendasova/proza/smrt Pyšné dievča zavreté v zlatej klietke, pýchu z jej smutného srdca zoberte. b60acb2a-0ebc-42e0-9b18-95753e44d47a Thu, 02 Feb 2012 19:27:58 +0000 https://blog.sme.sk/alicaarendasova/poezia/dievca-v-zlatej-klietke Stáli sme na upätí male hory a pozerala som sa mu do očí, jediné čo som chcela urobiť je skočiť z tej skali. V tom momente ma napadla jediná otázka a musela som ju vysloviť „Myslíš si že naša láska je večná? „ Otočil sa a vietor sa mu pohral s vlasmi, jemne sa pousmial a povedal. „ Naša láska ostane keď tu umrieme. „ 4b3ed02b-3d14-47e1-8c9e-558cb02860ee Thu, 02 Feb 2012 19:19:20 +0000 https://blog.sme.sk/alicaarendasova/proza/skok