Existuje od čias, kedy tu vládli komunisti, medzi mnohými Slovákmi presvedčenie, že je potrebné, ba priam nevyhnutné, prezentovať Slovensko v zahraničí inak, krajšie ako to zodpovedá skutočnosti.
Pochopiteľne, za komunistov to malo svoju logiku, pretože ich šialená neschopnosť riadiť hospodárstvo k prospechu ľudí bola nielen zahanbujúca, ale, a to je tu podstatné, aj trvalá. Kádre, ktoré o všetkom rozhodovali, boli často nielen bezcharakterné, ale aj, ako by sa dnes povedalo, mentálne znevýhodnené.
To však neplatilo v oblasti tzv. zahraničnej služby a všetkého, čo sa jej týkalo, vrátane osôb a obsadenia. Tam si komunisti dávali pozor na to, aby úroveň tých, ktorí ich reprezentujú, dávala obraz oveľa lichotivejší ako bola pravda u nás doma.
Dnes ale žijeme v inom svete. Veríme, že naše vlády tu nie sú navždy a tiež v to, že každá vláda robí politiku inak, ako by ju robila opozícia. A že každá vláda bude niesť politickú zodpovednosť za to, ako vládla a, áno, aj ako vykonávala reprezentáciu Slovenska v zahraničí.
S tým však je v nesúlade volanie opozície po tom, aby reprezentantom tejto vlády a tohto prezidenta nebol niekto, u koho existovalo podozrenie z prechovávania drog, kto v postavení sudcu vyzýval prezidenta Slovenskej republiky, aby sa vysťahoval do USA alebo Izraela s tým, že tam sa bude cítiť lepšie, a kto kandidoval do politickej funkcie na kandidátke fašistickej strany.
Slovensko by malo nabrať sebavedomie a deklarovať ústami tých, ktorí sú v opozícii k terajšej vláde (ktorej súčasťou je, nepochybne, aj náš prezident), že takéto je Slovensko dnešných dní za vlády Roberta Fica.
A že takto to tu bude, dokiaľ Robert Fico a všetci, ktorí mu otvorene alebo inak pomáhajú, nebudú na hlavu porazení. Až do tej doby, čo sa tak stane, bude dobré našim priateľom a spojencom dať vedieť, že Miroslav Radačovský reprezentuje verne to, čo tu dnes máme.
Taká je pravda.
