O boji proti korupcii a integrite na Slovensku očami OECD
Príspevok som spracoval s asistenciou AI pre záujemcov, ktorí niekedy nemajú veľa času (čo sa vraj dôchodcovi nemôže stať).
Najprv si pripomeňme, že OECD je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Združuje najmä ekonomicky vyspelé štáty a porovnáva, ako fungujú ich ekonomiky, školstvo, dane, verejná správa, sociálna politika či boj proti korupcii. Slovensko je jej členom od roku 2000.
OECD vo svojom hodnotení z roku 2026 vykresľuje obraz Slovenska, v ktorom protikorupčný rámec formálne existuje, ale jeho praktické fungovanie je v mnohých oblastiach slabé alebo nedostatočne preukázané.
Najnovší Anti-Corruption and Integrity Outlook 2026 preto nehovorí iba o „miere korupcie“. Skúma predovšetkým to, či štát má potrebné pravidlá a či ich aj reálne uplatňuje.
Jednoducho povedané, OECD v jednotlivých oblastiach porovnáva dve veci: čo má Slovensko upravené v zákonoch, pravidlách a stratégiách a čo z toho dokáže preukázateľne uskutočňovať v praxi.
Strategický rámec
27 % – kvalita strategického rámca: Slovensko podľa kritérií OECD spĺňalo len približne štvrtinu požiadaviek na kvalitnú protikorupčnú stratégiu. Ide napríklad o to, či stratégia jasne pomenúva riziká korupcie, stanovuje konkrétne ciele, určuje zodpovednosť jednotlivých inštitúcií, termíny a spôsob vyhodnocovania výsledkov.
7 % – prax: Toto číslo je ešte závažnejšie. Znamená, že pri hodnotených kritériách OECD našla len veľmi málo dôkazov o tom, že sa strategické opatrenia skutočne vykonávali a ich výsledky systematicky sledovali.
Priemer OECD bol pritom 38 % pri kvalite strategického rámca a 32 % pri jeho realizácii. Slovensko teda zaostávalo v oboch oblastiach, mimoriadne výrazne však práve pri uskutočňovaní opatrení.
Najvýstižnejšie sa to dá povedať takto: Slovensko malo slabší protikorupčný strategický rámec než priemerná krajina OECD, ale ešte oveľa väčší problém malo dostať ho z papiera do reality.
Dôležité je poznamenať, že 7 % neznamená, že Slovensko „bojuje proti korupcii iba na 7 %“ ani že „93 % systému je skorumpovaných“. Ide o skóre splnenia konkrétnych hodnotiacich kritérií OECD, nie o priame meranie množstva korupcie.
Lobing
Slovenská republika spĺňa 20 % kritérií v oblasti regulácie lobingu a 0 % v oblasti praxe, v porovnaní s priemerom OECD 43 %, resp. 38 %.
To znamená, že Slovensko má veľmi slabé pravidlá pre lobing a OECD zároveň nenašla dostatočné dôkazy, že by sa transparentná regulácia lobingu v praxi systematicky uplatňovala.
20 % pri regulácii lobingu znamená, že slovenské zákony a pravidlá spĺňajú iba malú časť kritérií OECD. Chýba najmä komplexný rámec, ktorý by jasne určoval, kto je lobista, čo sa považuje za lobing, aké kontakty s politikmi sa majú zverejňovať, aké informácie majú byť verejné a aké sankcie hrozia za porušenie pravidiel.
0 % v praxi neznamená, že všetok lobing je nelegálny alebo že Slovensko je „na 100 % skorumpované“. Znamená to, že podľa metodiky OECD Slovensko nesplnilo hodnotené kritériá praktického fungovania transparentného systému lobingu.
Prakticky povedané: ľudia, firmy a rôzne záujmové organizácie prirodzene ovplyvňujú politikov a tvorbu zákonov, ale občan má veľmi slabú možnosť zistiť, kto s kým rokoval, v koho záujme, o akom rozhodnutí a s akým výsledkom.
A to je jadro problému: lobing sám osebe nie je korupcia. V demokracii je normálne, že podnikatelia, odbory, profesijné organizácie či občianske združenia presadzujú svoje záujmy. Nebezpečné je, keď sa to deje netransparentne a verejnosť nevie, kto mal prístup k rozhodujúcim ľuďom a kto ovplyvnil výsledné rozhodnutie.
Regulácia konfliktu záujmov
Slovenská republika spĺňa 78 % kritérií v oblasti regulácie konfliktu záujmov a 0 % v oblasti praxe, v porovnaní s priemerom OECD 80 %, resp. 45 %.
To znamená, že Slovensko má pravidlá o konflikte záujmov na papieri nastavené približne na úrovni priemeru OECD, ale ich praktické uplatňovanie je podľa hodnotenia veľmi slabé.
78 % pri regulácii znamená, že slovenské zákony a formálne pravidlá pokrývajú väčšinu toho, čo OECD považuje za potrebné – napríklad oznamovanie majetku a záujmov verejných funkcionárov, obmedzenia pri určitých činnostiach či povinnosť predchádzať konfliktu medzi verejnou funkciou a súkromným prospechom.
Priemer OECD je 80 %, takže Slovensko v oblasti samotných pravidiel výrazne nezaostáva.
0 % v praxi však znamená, že OECD nenašla dostatočné dôkazy o systematickom a overiteľnom uplatňovaní týchto pravidiel podľa sledovaných kritérií. Problémom je najmä kontrola priznaní, ich krížové preverovanie s inými registrami, dostupnosť údajov o kontrolách a sankciách a schopnosť preukázať, že porušenia sa skutočne odhaľujú a postihujú.
Jednoducho povedané: pravidlá máme takmer na úrovni OECD, ale oveľa slabšie vieme preukázať, že sa účinne kontrolujú a vymáhajú.
Treba opäť zdôrazniť, že 0 % neznamená, že sa nikdy nič nekontroluje. Znamená nulové skóre pri konkrétnych kritériách OECD pre preukázateľné fungovanie systému v praxi.
Regulácia politických financií
Slovenská republika spĺňa 90 % kritérií v oblasti regulácie politických financií a 0 % v oblasti praxe, v porovnaní s priemerom OECD 76 %, resp. 58 %.
To znamená, že Slovensko má pravidlá financovania politických strán a kampaní na papieri nastavené veľmi dobre, dokonca lepšie než priemer OECD, ale ich praktická kontrola a vymáhanie sú podľa metodiky OECD veľmi slabé.
90 % pri regulácii je vysoké skóre. Znamená, že zákony pomerne dobre upravujú napríklad limity, dary, transparentné účty, vykazovanie príjmov a výdavkov či povinnosti politických strán.
0 % v praxi však ukazuje zásadný problém: OECD nenašla dostatočné dôkazy, že sa tieto pravidlá systematicky a účinne kontrolujú, že kontrolné orgány majú dostatočné kapacity a že existujú prehľadné údaje o kontrolách, porušeniach a sankciách.
Najjednoduchšie: Slovensko má pri financovaní politiky dobré pravidlá, ale slabý systém ich reálneho dohľadu a vymáhania.
To je dôležité, pretože pri financovaní politiky nestačí mať prísny zákon. Rozhodujúce je, či sa dá spoľahlivo zistiť, kto politiku financuje, za akých podmienok, či sa pravidlá dodržiavajú a čo sa stane, keď ich niekto poruší.
Transparentnosť verejných informácií
Slovenská republika spĺňa 78 % kritérií týkajúcich sa predpisov o verejných informáciách a 62 % v praxi, v porovnaní s priemerom OECD 72 %, resp. 62 %.
Toto je naopak oblasť, kde Slovensko vychádza pomerne dobre.
78 % pri regulácii znamená, že slovenské pravidlá o prístupe k verejným informáciám sú podľa kritérií OECD nastavené mierne lepšie než priemer OECD. Ide napríklad o právo občanov žiadať informácie od verejných inštitúcií a o pravidlá ich zverejňovania.
62 % v praxi znamená, že uplatňovanie týchto pravidiel dosahuje presne priemer OECD. Na rozdiel od konfliktu záujmov či politických financií tu teda nevidíme dramatický rozdiel medzi zákonom a realitou.
Jednoducho povedané: Slovensko má pomerne dobré pravidlá verejnej transparentnosti a ich praktické fungovanie je približne na úrovni priemeru OECD.
To však ešte neznamená, že prístup k informáciám funguje bez problémov. Znamená to iba, že podľa sledovaných kritérií OECD je táto oblasť výrazne funkčnejšia než napríklad kontrola konfliktu záujmov, lobingu alebo politických financií.
Integrita súdnictva
Slovenská republika spĺňa 82 % kritérií týkajúcich sa pravidiel integrity súdnictva a 80 % v praxi, v porovnaní s priemerom OECD 66 %, resp. 45 %.
Toto je jedna z oblastí, kde Slovensko podľa OECD vychádza veľmi dobre.
82 % pri pravidlách znamená, že slovenský právny rámec pre integritu súdnictva spĺňa veľkú väčšinu kritérií OECD.
Ešte zaujímavejší je výsledok 80 % v praxi oproti priemeru OECD 45 %. Znamená to, že OECD našla pomerne silné dôkazy o tom, že mechanizmy integrity súdnictva sa reálne používajú – napríklad pravidlá týkajúce sa etiky, konfliktu záujmov, majetkových pomerov či disciplinárnej zodpovednosti.
Inými slovami: v oblasti integrity súdnictva Slovensko podľa tejto metodiky výrazne prekonáva priemer OECD – nielen kvalitou pravidiel, ale najmä ich praktickým fungovaním.
Je to zaujímavý kontrast k politickým financiám, lobingu či konfliktu záujmov, kde vidíme veľkú priepasť medzi zákonmi a praxou.
Zároveň však treba byť presný: 80 % neznamená, že 80 % sudcov je „bez korupcie“ ani že slovenské súdnictvo ako celok funguje na 80 %. OECD tu hodnotí konkrétne mechanizmy integrity súdnictva, nie celkovú kvalitu, rýchlosť, dôveryhodnosť alebo nezávislosť súdov.
Integrita prokuratúry
Slovenská republika spĺňa 76 % kritérií týkajúcich sa pravidiel integrity prokuratúry a 53 % v praxi, v porovnaní s priemerom OECD 66 %, resp. 52 %.
To znamená, že Slovensko má pravidlá pre integritu prokuratúry nastavené pomerne dobre a v praxi dosahuje približne priemer OECD.
76 % pri regulácii je nad priemerom OECD. Slovensko teda formálne spĺňa väčšiu časť kritérií týkajúcich sa etiky, konfliktu záujmov, disciplinárnych pravidiel a ďalších mechanizmov integrity prokuratúry.
53 % v praxi je prakticky na úrovni priemeru OECD, ktorý predstavuje 52 %. OECD teda našla aj reálne dôkazy o uplatňovaní týchto pravidiel, hoci nie v takej miere ako pri súdnictve.
Jednoducho: pravidlá prokuratúry máme nastavené nad priemerom OECD, ich praktické fungovanie je približne priemerné.
Ani 53 % samozrejme neznamená, že „prokuratúra funguje na 53 %“. Ide o skóre splnenia konkrétnych kritérií OECD týkajúcich sa integrity a ich uplatňovania.
Disciplinárny systém pre štátnych zamestnancov
Slovenská republika spĺňa 42 % kritérií týkajúcich sa disciplinárneho systému pre štátnych zamestnancov a 0 % v praxi, v porovnaní s priemerom OECD 66 %, resp. 22 %.
To znamená, že Slovensko má disciplinárne pravidlá pre štátnych zamestnancov nastavené slabo a ich praktické fungovanie je podľa OECD ešte slabšie.
42 % pri regulácii je výrazne pod priemerom OECD. Naznačuje to, že právny a organizačný rámec disciplinárnej zodpovednosti nie je dostatočne komplexný alebo konzistentný.
0 % v praxi znamená, že OECD nenašla dostatočné dôkazy o systematickom uplatňovaní sledovaných disciplinárnych mechanizmov – napríklad o evidencii konaní, sankcií, výsledkov a ich transparentnom vyhodnocovaní.
Jednoducho povedané: Slovensko má slabšie disciplinárne pravidlá pre štátnych zamestnancov a ešte väčší problém s tým, aby bolo preukázateľné, že sa tieto pravidlá dôsledne uplatňujú.
Ani tu 0 % neznamená, že žiadny štátny zamestnanec nikdy nebol disciplinárne postihnutý. Ide o nulové skóre pri konkrétnych kritériách OECD pre overiteľné fungovanie systému v praxi.
Čo z toho vyplýva?
Pri pohľade na tieto údaje sa ukazuje zaujímavý, ale aj znepokojujúci obraz.
Slovensko nemá vo všetkých oblastiach zlú protikorupčnú legislatívu. V niektorých oblastiach – napríklad pri financovaní politiky, integrite súdnictva či prokuratúry – sú formálne pravidlá dokonca nad priemerom OECD.
Najväčší problém sa však opakovane objavuje medzi pravidlom a jeho uplatnením.
Pri lobingu, konflikte záujmov, politických financiách či disciplinárnej zodpovednosti štátnych zamestnancov OECD nachádza výrazné nedostatky práve v schopnosti preukázať, že pravidlá sú systematicky kontrolované, vymáhané a ich porušovanie sankcionované.
Práve tento rozdiel medzi tým, čo je napísané v zákone, a tým, čo dokáže štát presvedčivo vykonať v praxi, možno považovať za jeden z najdôležitejších odkazov hodnotenia OECD.
V boji proti korupcii totiž nestačí mať dobré zákony. Rozhodujúce je, či platia aj vtedy, keď ich dodržiavanie niekomu mocnému nevyhovuje.
