reklama

Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii

Veľká Británia ako zem zasľúbená pre našich Rómov je skôr mýtus ako realita. V dvoch poznámkach píšem prečo.

Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Poznámka číslo 1: Ak sa vytvára mediálny obraz, že slovenskí Rómovia nachádzajú vo Veľkej Británii svoju zasľúbenú zem (Kanaán), aby unikli slovenskej „tyranii Egypta“, tak to možno považovať za hrubé falšovanie reality. 

Poznámka číslo 2: Dávajme si pozor, čo si želáme, lebo sa nám to môže splniť. Ak si želáme na Slovensku takú dôslednú implementáciu sociálno-právneho systému ako vo Veľkej Británii, buďme pripravení na „plač a škrípanie zubami“ v mnohých rómskych osadách.

Nepovažujem sa za obrazoborecký typ človeka, ale už mám naozaj dosť mediálnych manipulácií s tým, aké je pre slovenských Rómov v Anglicku všetko ružové, že je to pre nich krajina oplývajúca medom a mliekom, všetci tam kvitnú a realizujú svoje sny, ktoré im na Slovensku nedovoľuje predovšetkým sklenený strop štrukturálneho rasizmu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K poznámke číslo 1 – áno, ak niekto odchádza do Anglicka naozaj s úprimným cieľom dlhodobo legálne pracovať, zlepšiť si životnú úroveň a dať lepšiu budúcnosť svojim deťom, tak vzhľadom na silu britskej ekonomiky, rozvinutý systém sociálneho bývania a dobre financovaný vzdelávací systém aj s ohľadom na imigrantov, má na to vyššie predpoklady ako na Slovensku. Lenže trojzmenná práca v továrňach, ktorú už domáci nechcú robiť, nie je med lízať. Slovenské rómske rodiny žijú tak život pracujúcej triedy, ktorý sa podobá tomu, čo u nás nazývame pracujúcou chudobou. Len s tým nezanedbateľným rozdielom, že sú v pre nich cudzom prostredí, kde majú problém sa kultúrne adaptovať a jazykovo dorozumieť. A práve preto hrá veľká skupina (aj) slovenských Rómov s britským sociálnym systémom podobnú hru ako u nás doma – vyťažiť maximum (dokonca v kombinácii s tým, čo sa ešte dá vytrieskať zo Slovenska) a zároveň si privyrobiť tak trochu na šedo alebo rovno načierno. (Treba uznať, že po Brexite je aj toto o niečo sťažené.) Ich dvierka smerom na Slovensko sú stále otvorené a v prípade, keď to pre nich začne byť v Anglicku nebezpečné z hľadiska sankcií, okamžite sa vracajú na Slovensku. Tou najobávanejšou sankciou je odoberanie detí a ich umiestňovanie do britskej ústavnej starostlivosti, respektíve rovno na adopcie. Britský systém sociálnej kurately v prepojení na vzdelávací systém je z nášho pohľadu až mrazivo autoritársky. Osobné svedectvá viacerých rómskych rodín žijúcich vo Veľkej Británii vo mne vytvorili dojem, že tento systém má až kontúry akejsi špicľovskej siete, ktorá dohliada na úplné detaily v správaní detí. V prípade, že autority nadobudnú len podozrenie, že s dieťaťom sa nezaobchádza podľa ich štandardov, nastáva šetrenie, ktoré môže po súdnom rozhodnutí skončiť veľmi rýchlym a nemilosrdným odobratím dieťaťa z rodiny. Osobne som sa rozprával s členmi rodín, ktoré v obave z týchto postupov britských úradov radšej preventívne opustili Anglicko a vrátili sa na Slovensko. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama


A teraz k poznámke číslo 2 – už dlhodobo som presvedčený, že ľudsko-právni aktivisti a takzvané mienkotvorné médiá hrajú v tejto veci strašne falošne. Na jednej strane glorifikujú košatý britský vzdelávací systém s ich armádou pomáhajúcich profesií priamo v školstve (ale aj mimo neho), ktorý pomáha v hladkej adaptácii a inklúzii detí prichádzajúcich z cudziny. Na strane druhej však bagatelizujú alebo rovno ignorujú kladivo až drakonicky prísnych a dôsledných sankcií, v prípade ak imigrantské rodiny nedodržiavajú štandardy pre vzdelávanie a výchovu svojich detí stanovené britským štátom. Britský štát to myslí s nárokmi na imigrantov vážne na rozdiel od tradičného slovenského bu-bu-bu. A tu je pes zakopaný. Typická slovenská mäkkosť, zhovievavosť a laxnosť aj v úradnom postupe je tým hlavným dôvodom, prečo má veľa ľudí z rómskych osád pocit, že väčšina prešľapov sa im nakoniec vždy prepečie. Dobre mienené benevolentné opatrenie ministerstva školstva s 5 povolenými ospravedlnenkami zo strany rodiča počas covidovej pandémie sa zmenilo na legálne záškoláctvo. Bolo by azda vo Veľkej Británii mysliteľné, že deti, ktoré počas školského roka idú so svojimi rodičmi žobrať do Nemecka, by po návrate domov ešte zostávali vo svojich rodinách?  A takto by som mohol pokračovať ad infinitum v každej jednej oblasti života. Mimochodom, špeciálne pozdravujem finančnú správu, ktorá v tomto období dostáva veľmi veľa dopytov na vyplatenie daňových bonusov obrovského množstva „podnikateľov“ s trvalým pobytom v rôznych rómskych osadách. To už kričí do neba, ako sa to roky zneužíva, bežní ľudia o tom vedia a kompetentné autority prihliadajú iba na formálne kritériá. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Čiže, ak si tu niekto praje aplikáciu britského vzdelávacieho systému, nutne si musí priať aj dôslednosť, a akou sa uplatňujú sankcie až do štádia odoberania detí z rodín, pretože to je iba druhá strana tej istej mince. Alebo žeby aj nie, žeby sme si to v skutočnosti nepriali? Akokoľvek sme rasistickí a neznášanliví, ako národ máme v sebe stále takú obyčajnú rodinnú ľudskosť malého národa, že nevieme byť takí dôslední v uplatňovaní pravidiel. Aj keď títo nie sú úplne naši, ale tak trochu sú už naši. Úradníci a úradníčky zo sociálnej kurately a následne aj sudcovia a sudkyne, i keď nástroje štátu, stále sú to ľudia bytostne spätí s kultúrou malého spoločenstva krčiaceho sa v karpatskej kotline. Povedzme si to na rovinu: my sa nedokážeme dívať na rómsky plač, ktorý by zavládol, ak by sme začali dôsledne vynucovať pravidlá podobne ako sa to deje vo Veľkej Británii. (Ono, samozrejme je tu aj prozaickejší dôvod, že na toľko detí nie sú pripravené ani kapacity štátu.) Sám neviem, ako sa tento kultúrny rébus dá riešiť. Jednu vec však viem isto – hľadanie dobrých riešení nemôže existovať, ak sa mienkotvorné médiá z nepochopiteľných dôvodov konzistentne dopúšťajú jednostranných mediálnych manipulácií. Tento text je zároveň rukavica hodená tomuto médiu, aby sa hĺbkovo venovalo problémom, ktorým čelia slovenskí Rómovia vo Veľkej Británii. A ak sa dá, nech to nie je zase crème de la crème.

Igor André

Igor André

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  72x

Som rád na ceste, kde sa križuje viacero svetov. Od roku 2011 sa venujem prepájaniu rómsko-nerómskeho sveta. Najskôr ako koordinátor pre oblasť vzdelávania na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a potom ako pracovník mimovládnej organizácie zaoberajúcej sa problematikou desegregácie rómskych žiakov v školskom systéme. Vďaka programu Teach for Slovakia som si splnil svoj sen, a tak zavŕšil svoju atypickú trajektóriu - od úradníckych pracovných stolov ku školským laviciam. V septembri 2014 som teda nastúpil ako učiteľ na základnej škole v Nálepkove, kde sa učím veľmi veľa o sebe, o deťoch a o fungovaní systému zdola. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu