<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Andrea Gálová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/andreagalova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Má nás divadlo len zabávať?</title>
      <description>Dnes mi v hlave nehrá žiadna hudba. Bola som v divadle a som rozhorčená. Rozhorčená zo správania divákov, z plytkosti ich reakcií. A asi som tak trochu nahnevaná aj na stav bratislavského divadelníctva, ponúkaný repertoár a spôsob hereckého uchopenia postáv.</description>
      <guid isPermaLink="false">3ef07c81-8ff7-4757-bf9e-76946582a815</guid>
      <pubDate>Sat, 14 Jan 2012 21:10:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreagalova/nezaradene/ma-nas-divadlo-len-zabavat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jesenná láska</title>
      <description>Je november. Podchvíľou na človeka dolieha jesenná melanchólia a úzkosť. Ako každý rok, aj teraz dúfam, že mi hudba vyplní priestor môjho života a nakreslí do duše plamene v kozube a horúci čaj a teplo deky, v ktorej sa šťastne utopím presvedčená, že svet je krásny a útulný. Tak si púšťam Feist, ktorej hlas ma takmer pohltí, keď ju náhle vystrieda Jamie Woon, aby som sa usmiala na svet. Páni, ktorých bolo jedenásť ma rozveselia a hneď nato niekde za dedinou rozosmutnia. Vôňa a chuť zázvorového čaju mi rozprúdi krv v žilách a Tomáš Klus mi veselo brnká o Marii. A hovorí o tom, čo vie, akí sme, ako to chodí. Keď zrazu zaznie: Uprostred věty se zastavil čas, už nikdo neposlouchá... To čo bol za nápad, toto si púšťať?!</description>
      <guid isPermaLink="false">559e704e-3c11-4641-befa-482dac87cda1</guid>
      <pubDate>Sun, 13 Nov 2011 16:09:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreagalova/nezaradene/jesenna-laska</link>
    </item>
    <item>
      <title>Muž v mojom živote I.</title>
      <description>Dan Bárta mi tu pokojne ukladá tón k tónu a dotvára nádhernú atmosféru upršanej jesene. Pozerám naňho, ako prstami, rukou a pohybom tela hľadá správnu výšku a farbu tónu. A zároveň jeho charizma neomylne našla tú správnu strunu v mojom vnútri, aby sa tá citlivo rozochvela. Je to muž, ktorého by sme vedeli obdivovať. Má v sebe silu, ktorú chceme nájsť vo svojom partnerovi. Vidím ho len zdiaľky, ja viem. Ale keď sa pozriete vedľa seba, a tam stojí muž, ktorého si vážite, je ľahké milovať ho, vzhliadať k nemu, starať sa o neho.</description>
      <guid isPermaLink="false">7243677a-57bc-462a-ac1d-27ec6c1645a3</guid>
      <pubDate>Wed, 12 Oct 2011 19:12:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreagalova/nezaradene/muz-v-mojom-zivote-i</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ženy s príbehom - Amy a ja</title>
      <description>Áno, som žena s príbehom. Mám už na to nárok. Ale dá sa môj príbeh porovnať s tým, ktorý prežila Amy? Pozerám do jedného z mnohých článkov o jej (ne)čakanej smrti. Vraj ročník 1983. My sme sa vtedy presťahovali s rodičmi do nového domu, ktorý stavali tri roky a ďalších dvadsaťosem ho neustále prerábajú. Vedela som už, ako sa u nás hovorí, jesť piť a spať po slovensky aj po maďarsky. Začala som chodiť do školy a chodila som tam ešte v roku 2008, hoci už posledné roky na druhej strane barikády. Takže mám pred tou šťúplou babou s veľkým talentom mierny náskok. Náskok v čase. V inom priestore mohla patriť k mojim študentom. Tesne, ale mohla.</description>
      <guid isPermaLink="false">fea0ece9-433f-4368-836d-4bc83f9346f8</guid>
      <pubDate>Mon, 25 Jul 2011 17:26:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreagalova/nezaradene/zeny-s-pribehom-amy-a-ja</link>
    </item>
    <item>
      <title>Portishead - môj osobný headliner</title>
      <description>Splnil sa mi sen. Stojím v dave ľudí, horúci deň bez sprchy, staviam sa na špičky, len aby som pri mojej výške niečo videla... Akokoľvek to znie absurdne, naozaj sa mi teraz plní jeden z mojich veľkých snov. Som na koncerte skupiny Portishead. Clivý, takmer zlomený ženský hlas sa mi prediera rovno do srdca a bez zbytočných úvodov, ďakovačiek a lacného vtierania sa publiku ma ovláda celú, tak ako sa tam tlačím, spotená, unavená, s vytreštenými očami. Viem, že tento koncert neúčinkuje na všetkých rovnako. Viem to, pripúšťam to. Od niekoho sa depresívna hudba z pódia odrazí bez stopy, aby opäť dopadla na tých, pre ktorých je v nej oveľa viac, ako len tóny, zvuky, jednoduchosť prejavu.</description>
      <guid isPermaLink="false">7177841a-eaae-46dd-9def-91772d3e4b5a</guid>
      <pubDate>Mon, 11 Jul 2011 21:29:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreagalova/nezaradene/portishead-moj-osobny-headliner</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
