Jedným z miest, kde sa usadili, bola aj Békešská Čaba. Po mnohých rokoch vedú kroky ich potomkov znova naspäť. Liptov, Nitra, Gemer... tam všade nachádzajú stopy svojich predkov v podobe rovnakých priezvisk, krojov, piesní či tancov. Radi sa na tieto miesta vracajú. Vedia, že niekde tam sa začali odvíjať neľahké príbehy ich prastarých mám a otcov. Nedávno zavítali aj na Gemer a spoza susedných hraníc priniesli do Rimavskej Soboty svieži závan slovenskej kultúry. O živote čabianskych Slovákov za hranicami našej krajiny nám porozprávala predsedkyňa tamojšieho senior gastroklubu Alžbeta Liptáková.
Kde všade siahajú korene vašich predkov v regióne Gemera?
Tých miest je viac. Z údolia Rimavy od Tisovca, Poltára, Hnúšte, Kocihy, Rimavskej Bane, Čerenčian až po Kraskovo a ďalšie obce. Radi sa sem vraciame, vnímame tamojšiu atmosféru, ľudí, kultúru. A sme hrdí, že aj my sa môžeme pochváliť slovenskými zvykmi, ktoré si dodnes zachovávame. A samozrejme aj kulinárskymi pochúťkami nášho miestneho seniorského gastroklubu.
Predstavte nám váš gastroklub z Békešskej Čaby trochu bližšie.
Náš senior gastroklub má 50 členov. Sme nadšenci, ktorí radi varia, pečú, spievajú, tancujú a cestujú. Zvykneme organizovať jarmoky, dožinky, klobásový festival. Do Rimavskej Soboty sme zavítali s našimi kulinárskymi pochúťkami, s pastierskou tarhoňou, gazdovskou kapustou, čabianskou klobásou s kapustou, s bryndzovými, tvarohovými a makovými cestovinami. Sú to originálne, starosvetské recepty z kuchýň našich spoločných prapredkov. Ďakujeme Strednej odbornej škole obchodu a služieb za možnosť prezentovať našu kultúru a gastronómiu v krásnych priestoroch nádvoria Čierneho orla.
Aký je život slovenskej národnostnej menšiny v Békešskej Čabe?
Békešská Čaba je 57 tisícové mesto, v ktorom žije množstvo Slovákov, tvoríme tu početnú národnostnú menšinu. Žijeme bohatým kultúrnym životom, máme svoj spevokol aj skupinu gitaristov s názvom Strapec. Máme Spolok Slovákov a svoje zastúpenie v samospráve. Je tu slovenská škôlka a škola a tiež gymnázium. V meste je aj slovenský obchod, slovenská reštaurácia a penzión.
Ako sa vám darí zachovávať slovenské zvyky a kultúru?
Tradície našich predkov si zachovávame rôznymi spôsobmi. Máme svoje tradičné kroje, folklórny súbor, výšivky, medovníky. Funguje u nás Dom Slovákov, ktorý je centrom rôznych slovenských podujatí. A dodnes radi čítame slovenské knihy.
Pôvod vašich rodín dokazujú aj vaše slovenské priezviská. No ako je to s rozprávaním po slovensky? Neťahá vás to niekedy „do maďarčiny?“
Mená ako Lipták, Knihár, Kyseľ, Mračko, Sasák, Pijak, Zahoran, Racko, Krajčovič, Banský sú u nás veľmi časté. No ako sami počujete, naša slovenčina už nie je taká stopercentná a presná. Viete, my sme už niekedy takí „Slovmaďari.“ Často hovoríme kostrbato, ale snažíme sa. Je však pravdou, že sú medzi nami aj takí, ktorí už po slovensky aktívne hovoriť nevedia. No teší nás, že sa k slovenskej komunite hlásia a ako hovoria, je to ich srdcová záležitosť.
Ako sa k svojej národnosti a k slovenskému jazyku stavajú vaše deti a vnúčatá?
Mnohí mladí ľudia od nás študujú na Slovensku, na vysokých školách v Nitre, v Banskej Bystrici a v Bratislave. Doma v Békešskej Čabe majú svoju skupinu aj dom tancov, kde sa stretávajú a organizujú rôzne kultúrne akcie.
Udržiavate kontakty so Slovákmi aj z ďalších okolitých krajín okrem Slovenska?
Áno, no nielen so Slovákmi. Spolupracujeme aj s Maďarmi a s Rómami v Rumunsku a v Srbsku. Chodievame do Rumunska do Nadlaku a do mesta Báčsky Petrovec v Srbsku, kde tamojší Slováci žijú taktiež aktívnym kultúrnym životom a zachovávajú si svoje tradície.
Váš gastroklub tvoria aktívni seniori, ktorí radi cestujú. Prezradíte nám, ktoré miesta na Slovensku ste tento rok navštívili?
Boli sme na folklórnych slávnostiach v Detve, pozreli sme si Nitru a Bratislavu. Veľmi dobre sme sa cítili aj v Gemeri a verím, že sem prídeme aj o rok, dodala Alžbeta Liptáková.
