Je známe, že pamäť nie je len niečo, čo sa nachádza v mozgu živých tvorov a aktivuje sa vedomím. Je to niečo viac, niečo, čo vedomie presahuje. A tak aj taký obyčajný med môže v sebe ukrývať spomienky.
Tak ako je pre med spúšťačom pamäti voda, pre človeka sú to rôzne situácie, zážitky, všetko, čo jeho vedomie a podvedomie v sebe ukladá. Keď starý počítač prestane fungovať, vyberieme z neho pamäťovú kartu a vložíme ju do nového počítača. Informácie z karty, ktoré v nej boli predtým nakódované, opäť ožijú. V súčasnej dobe je už dobre známe využitie hypnózy a regresnej terapie na oživenie pamäti človeka, aj tej, ktorá presahuje hranice jeho života. Začnú sa v nej vynárať príbehy, pocity, zážitky, staré možno stovky či tisícky rokov.
Všetko je nejakým spôsobom poprepájané... rastliny, zvieratá, ľudia... Podľa tvaru bylinky sa vraj dá zistiť, na ktorý orgán človeka má liečivé účinky. Ovocie, zelenina majú tvary podobné tvarom ľudských orgánov... a podľa toho, na ktorý sa podobajú, tomu vedia aj pomôcť. Pamäť prírody je silnejšia, než sa často zdá.
Dnes bolo babie leto. Slnečný, teplý deň, príjemný na prechádzky, oddych. Zdalo by sa, že ho nič nemôže pokaziť. Stalo sa. Z kriku a slov, ktoré sa šírili z amfiteátra z avizovaného politického mítingu v Rimavskej Sobote, išiel mráz po chrbte...
Opäť jedno smutné uvedomenie. Pamäť mnohých ľudí je oveľa kratšia, než sa zdá. Medu stačí obyčajná voda, ľuďom často ani preliata krv...