Z nedávneho mítingu, na ktorom sa stretli fanúšikovia, hm, čoho?, pozvážaní autobusmi z rôznych kútov Slovenska, obišli tetky naprázdno. Vlastne, nie celkom. Kytice síce tentokrát nedostali, zato vrúcne objatie okolo pliec od predsedu strany áno. Fotky si dali vytlačiť, ako inak, na lesklý papier, tak ako sa patrí. Fotograf zachoval duchaprítomnosť... zažil už všeličo.
Plánovaný investor na výrub prírody, pardon, na spracovanie dreva, nepríde. Mnoho lesných porastov, aj ľudí, si vydýchlo. A tak po ponuke na zriadenie spaľovne nebezpečných odpadov, výstavbe väznice pre páchateľov najťažšieho razenia a po spomínanom plánovanom zriadení firmy na spracovanie dreva, mesto čaká na ďalšiu „lukratívnu“ ponuku.
Na pracovnú pozíciu školníka a upratovačky sú v meste vyvíjané tlaky. Aj politické. Či dôjde aj k fyzickým potýčkam, zatiaľ nevedno.
Billboard stavebnej firmy s vyobrazenou osobou v spodnom prádle na činžiaku smerom k neďalekej základnej škole ešte stále stojí. Žiaci sa zamýšľajú, aká je súvislosť medzi znázornenou osobou a pracovnou náplňou danej firmy. Zatiaľ neúspešne, našťastie.
Časové posuny tu zatiaľ platia. S právnymi predpismi je to už horšie.
Deti v materských školách sa učia kriticky myslieť. Ako to však následne uplatnia v meste keď vyrastú, učiteľky taja. Taký je pokyn. A tak deti ešte netušia, že aj keď sa učia byť vnímavé a tolerantné, v dospelosti ich tu čaká tvrdá škola konfrontácií so zákernosťami rôzneho rangu a s ego- mániami od výmyslu sveta.
Darí sa aj pytliactvu, nájdu sa aj poľovnícke chaty.
Mediálna prostitúcia naďalej prekvitá, minimálne od čias chýrnej komunistickej „slávy“ mesta tu na zákazku spropagujú aj posledného idiota.
Mesto predáva sochy Lenina. Neúspešne. Už dlhšiu dobu. Nik netuší, v čom je háčik.
Nuž, kde inde ako práve tu by sa mohla nájsť vhodnejšia živná pôda pre nahuckávanie ľudí a podnecovanie vášní? Áno, sociálna demokracia. Koksóóó...
Inak, nahuckávať handicapovaných... ľudí, zvieratá, mestá... To je dovolené? To sa smie?